Žíhanie ako druh spracovania kovov. Čo všetko je o žíhanie potrebné vedieť

Strojárstvo a kovovýroba sú odbory, o ktoré sa zaujímajú predovšetkým páni, ale aj niektoré ženy sa zaujímajú o spomínané odbory. V súvislosti s týmito odbory sa môžete stretnúť s mnohými pojmami a termíny, ktorým nemusíte úplne rozumieť. Napríklad také žíhanie – to je jedno z mnohých slov, ktoré je potrebné definovať a vysvetliť. Poďme na to.

Čo je to žíhanie?

Pokiaľ hovoríme o žíhanie, hovoríme o druhu tepelného spracovania kovov, ktoré sa vykonáva za účelom zlepšenia vlastností kovov. Počas žíhanie napríklad dochádza k zlepšeniu povrchovej tvrdosti alebo tiež dochádza k odstráneniu účinkov niektorých operácií, ako je kalenie alebo tvarovania.

Existuje niekoľko druhov žíhanie, a síce takzvané žíhanie bez prekryštalizácie a s prekryštalizáciou. Do skupiny „bez prekryštalizáciou“ patrí napríklad žíhanie namäkko, žíhanie rekryštalizačné, ďalej tiež žíhanie protivločkové a žíhanie na odstránenie vodíka. Žíhanie normalizačné, žíhanie izotermické a tiež homogenizačné by sme našli v skupine „s prekryštalizáciou“.

Ako sa postupuje pri žíhaní

Žíhanie ako také nie je nijako zložité svojím postupom. Laicky možno povedať, že sa žíhanie vykonáva tak, že sa zahreje kov na žíhacie teplotu, čo je okolo päťsto až dvanástich set stupňov Celzia, a potom sa začne ochladzovať na voľnom vzduchu, prípadne v hale, kde je teplota okolo dvadsiatich stupňov Celzia.

Keď sa zliatina (v tomto prípade teda kov) zahreje na žíhacie teplotu, je dôležité, aby potom vydržala na teplote po predpísaný čas. Až potom sa necháva zliatina vychladnúť.

Samozrejme v každej firme sa postupuje krapet inak. Nami popísaný postup nesie názov „žíhacie program“, ale v mnohých spoločnostiach môže mať celý proces žíhania viac ako tri obyčajné a prosté kroky.