Izolácia sú jednou zo základných súčastí stavby, nezaobídeme sa bez nich, ich vhodným výberom aj aplikáciou významným spôsobom ovplyvníme úroveň kvality celého objektu. Pravdou a zároveň paradoxom býva, že na nej nesmiete šetriť, pretože neušetríte. Ide o to, že akákoľvek provizórne, čiastočná, nedostatočná či zle urobená izolácia stráca zmysel.
Od doby, kedy bola k dispozícii sklená vata na jednej a IPA na druhej strane, uplynulo veľa času. Dnes pre každý účel existuje mnoho variantov, z ktorých si musíme vedieť vybrať. Medzi najstaršie tepelné izolácie patria istotne prírodné materiály, teda seno, lišajníky či slama. V polovici 60. rokov minulého storočia sa začali vo väčšej miere objavovať plasty, ktoré sa široko uplatnili predovšetkým v izoláciách spodných častí budov, dnes však patrí aj medzi najpoužívanejšie tepelné izolácie. Dnes je mnoho typov izolácií nielen z hľadiska funkcie a použitie, ale tiež materiálov a ich štruktúry. Základné rozlíšenie izolačných materiálov je na tepelné izolácie a hydroizolácie. Do týchto dvoch skupín potom môžeme zaradiť aj špeciálne izolácie akustické či izolácie proti radónu a ďalším plynom a podobne. Hlavnou úlohou tepelných izolácií je vytvoriť bariéru, ktorá zabráni vniknutiu či úniku tepla a to všetkými časťami stavby, teda stenami, podlahami, stropy či strechami. Aby priniesli očakávaný efekt a dobre fungovali, je nutné vybrať správny typ, nešetriť, ale tiež zbytočne neplytvať a predovšetkým dbať na presné a starostlivé prevedenie. Účelom tepelných izolácií je udržať v dome teplo, na druhej strane prostredníctvom ktorých bránime tiež prehrievaniu interiéru v letnom období. Všeobecne majú tepelnej izolácie nízky stupeň tepelnej vodivosti, niekedy môžu fungovať aj ako izolácia akustické. Materiálovo možno tepelnej izolácie rozdeliť na penové, minerálne vláknité materiály a rastlinné materiály.
Izoláciu v podkroví nepoškodzuje len vlhkosť. Častým problémom je aj kuna na povale, ktorá si v nej vyhrabáva hniezdo a znečisťuje ju.
