Keď viete, ako čítať etikety potravín, dokážete za pár sekúnd rozlíšiť výrobok, ktorý vyzerá zdravo, od výrobku, ktorý zdravo naozaj je. Najspoľahlivejšie údaje nie sú veľké nápisy na prednej strane, ale zoznam zložiek, výživové údaje na 100 g a dátum na obale. V článku si prejdeme povinné údaje podľa nariadenia EÚ, poradie zložiek, alergény, výživovú tabuľku, britský semafor aj rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou. Na konci je postup, ako porovnať dva výrobky pri regáli.
Text je určený všetkým, ktorí pri regáli váhajú medzi dvoma balíčkami: rodičom, ľuďom, ktorí sledujú soľ alebo cukor, aj tým, ktorí majú v rodine alergiu. Nenahrádza radu všeobecného lekára, ktorú potrebujete pri alergii, cukrovke alebo ochorení obličiek.
Povinné údaje na obale
Nariadenie Európskej únie č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom určuje, čo musí byť na predbalenej potravine uvedené. V článku 9 sa uvádza dvanásť položiek, ktoré tu prechádzame stručne.
Zoznam povinných údajov
- názov potraviny,
- zoznam zložiek,
- zložky spôsobujúce alergie alebo neznášanlivosť uvedené v prílohe II,
- množstvo určitých zložiek alebo kategórií zložiek,
- netto množstvo potraviny,
- dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby,
- všetky osobitné podmienky skladovania a/alebo podmienky použitia,
- meno alebo obchodné meno a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku,
- krajina pôvodu alebo miesto pôvodu, ak sú ustanovené,
- návod na použitie, ak by bez neho bolo ťažké potravinu správne použiť,
- pri nápojoch s viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu skutočný obsah alkoholu,
- označenie výživovej hodnoty.
Zo zoznamu vyplýva, že pri bežnom nákupe nie je potrebné čítať všetko. Najdôležitejšie pre zdravý výber sú tri veci: zložky, alergény a výživová hodnota. Dátum si skontrolujte vždy, najmä pri rýchlo sa kaziacich potravinách. Čítať drobné písmo sa oplatí aj inde v domácnosti, napríklad pri symboloch prania na oblečení.
Zložky a ich poradie
Zoznam zložiek sa uvádza pod nadpisom „zložky“ alebo pod nadpisom, ktorý toto slovo obsahuje. Zložky sú zoradené zostupne podľa hmotnosti v čase použitia pri výrobe. Prvé zložky teda tvoria najväčší podiel výrobku. Ak je medzi prvými cukor alebo olej, vie to naznačiť, že výrobok je skôr sladký alebo tučný, aj keď je na prednej strane obrázok ovocia.
Ako zložky čítať
- Pozrite si prvé tri zložky, tie rozhodujú o povahe výrobku.
- Skontrolujte, či sa medzi nimi nenachádza cukor, sirup, med alebo tuk.
- Spočítajte, koľko zložiek je v zozname. Dlhý zoznam nie je automaticky zlý, ale často naznačuje viac spracovaný výrobok.
- Pri sladkých výrobkoch si všimnite, či cukor nie je rozpísaný pod viacerými názvami, napríklad cukor, sirup a med.
Hlbšie sa cukru venujeme v článku Cukor v strave. Pri výrobkoch s mäsom, syrom alebo údeninami si všímajte aj soľ, viac v článku o znižovaní príjmu soli.
Alergény
Látky spôsobujúce alergie alebo neznášanlivosť sa uvádzajú v zozname zložiek a musia byť zdôraznené sadzbou, ktorá ich jasne odlíši od zvyšku textu, napríklad písmom, štýlom alebo farbou pozadia. V praxi, ako uvádza aj NHS, ide väčšinou o tučné písmo. Pre ľudí s alergiou je to kľúčová informácia, a preto ju čítajte pri každom novom výrobku, aj keď ho kupujete dlho.
Štrnásť látok z prílohy II
Nariadenie vymenúva štrnásť skupín látok, pri väčšine z nich aj výrobky z nich (niektoré vysoko spracované zložky sú výslovne vyňaté):
- obilniny obsahujúce glutén (lepok), konkrétne pšenica obyčajná, raž, jačmeň, ovos, pšenica špalda, cirok alebo ich hybridné odrody,
- kôrovce,
- vajcia,
- ryby,
- arašidy,
- sójové bôby,
- mlieko a mliečne výrobky (vrátane laktózy),
- orechy, konkrétne mandle, lieskové oriešky, vlašské orechy, kešu oriešky, pekanové orechy, brazílske orechy, pistáciové oriešky, makadamové a queenslandské orechy,
- zeler,
- horčica,
- sezamové semeno,
- oxid siričitý a siričitany v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg alebo 10 mg/l,
- vlčí bôb,
- mäkkýše.
Ak máte alergiu, o stravovaní a nákupe sa poraďte so všeobecným lekárom, ktorý vás podľa potreby odošle k alergológovi. Nikdy nespoliehajte len na to, čo vidíte na prednej strane obalu.
Výživové údaje na 100 g
Výživová deklarácia povinne obsahuje energetickú hodnotu a množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli. Vyjadruje sa na 100 g alebo 100 ml, vďaka čomu sa dajú porovnávať výrobky rôznych veľkostí. Výrobca ju môže doplniť aj na porciu, ak je porcia na etikete uvedená. Porcia výrobcu sa však môže líšiť od tej, ktorú zjete vy.
Cukry, tuky a soľ v tabuľke
Údaj „z toho cukry“ zahŕňa všetky cukry, teda aj tie, ktoré sú prirodzene prítomné v mlieku a ovocí, nielen voľné. Preto pri jogurte alebo ovocnej kaši nemusí vysoká hodnota znamenať veľa pridaného cukru. Na pridaný cukor ukáže zoznam zložiek. Pri soli si pamätajte, že na obale je uvedená soľ, nie sodík, a že sodík sa prepočíta na soľ násobením číslom 2,5.
Referenčný príjem na obale
Ak výrobca uvádza percentá referenčného príjmu, musí byť blízko napísané: „Referenčný príjem priemerného dospelého (8 400 kJ/2 000 kcal)“. V referenčnom príjme je energia 8 400 kJ alebo 2 000 kcal, tuk 70 g, nasýtené mastné kyseliny 20 g, sacharidy 260 g, cukry 90 g, bielkoviny 50 g a soľ 6 g. Sú to hodnoty určené na porovnanie výrobkov, nie zdravotné odporúčania. Pre soľ napríklad WHO a ÚVZ SR odporúčajú menej ako 5 g denne.
| Údaj na obale | Čo znamená | Na čo pozor |
|---|---|---|
| Energia (kJ, kcal) | množstvo energie na 100 g alebo 100 ml | porovnávať výrobky rovnakého druhu |
| Tuk a nasýtené mastné kyseliny | celkový tuk a jeho nasýtená časť | pozrite aj zoznam zložiek, ktorý tuk sa použil |
| Sacharidy a z toho cukry | všetky sacharidy a všetky cukry | cukry zahŕňajú aj mliečny a ovocný cukor |
| Bielkoviny | množstvo bielkovín na 100 g | vysoký údaj ešte neznamená dobrý výrobok, ak má veľa cukru alebo soli |
| Soľ | ekvivalent soli, sodík krát 2,5 | referenčný príjem je 6 g, odporúčanie WHO a ÚVZ SR je menej ako 5 g |
| Porcia | množstvo podľa výrobcu | môže sa líšiť od vašej porcie |
| Zložky | zoznam v poradí od najväčšieho podielu | prvé tri zložky sú najdôležitejšie |
Britský semafor a orientačné hranice
Možno ste videli na zahraničných výrobkoch farebné bodky, červenú, oranžovú a zelenú. Ide o britský dobrovoľný systém, ktorý britská NHS opisuje ako zvýraznenie na prednej strane balenia. Nariadenie EÚ 1169/2011 ho nezavádza, povinná je výživová deklarácia. Hranice semaforu sa však dajú využiť ako pomôcka pri porovnávaní.
Ako semafor funguje
Červená znamená vysoký obsah danej látky, oranžová stredný, zelená nízky. Potravina s prevahou zelenej a oranžovej je lepšia voľba, červená znamená obmedziť ju a jesť zriedka a v malom množstve. Pre nápoje platia iné kritériá, preto tieto hranice na ne neprenášajte.
| Látka (na 100 g) | Nízky obsah (britské hranice) | Vysoký obsah (britské hranice) |
|---|---|---|
| Tuk | 3 g a menej | viac ako 17,5 g |
| Nasýtené tuky | 1,5 g a menej | viac ako 5 g |
| Cukry | 5 g a menej | viac ako 22,5 g |
| Soľ | 0,3 g a menej (0,1 g sodíka) | viac ako 1,5 g (0,6 g sodíka) |
Medzi hodnotami je stredná úroveň. Pri vláknine NHS uvádza vysoký obsah 6 g a viac na 100 g, o jej zdrojoch sa dočítate v článku o vláknine. Hranice sú iba orientačné a pochádzajú z Británie, nie zo slovenskej legislatívy.
Porovnanie dvoch výrobkov krok za krokom
Najlepší tréning je porovnanie dvoch podobných výrobkov, napríklad dvoch raňajkových cereálií alebo dvoch jogurtov. Predstavte si, že stojíte pri regáli s dvoma cereáliami. Jedny majú na obale obrázok celých zŕn, druhé obrázok ovocia.
Postup
- Otočte oba obaly a nájdite výživovú tabuľku.
- Skontrolujte, či sú údaje uvedené na 100 g a nie na porciu, inak ich porovnáte nesprávne.
- Porovnajte cukry na 100 g. Podľa britských hraníc je 5 g a menej nízky obsah a viac ako 22,5 g vysoký.
- Pozrite si soľ a nasýtené tuky. Lepšie je v oboch prípadoch nižšie číslo.
- Pri vláknine hľadajte vyššie číslo, podľa NHS má vysoký obsah výrobok so 6 g a viac na 100 g.
- Prečítajte zoznam zložiek: prvé tri zložky by nemali byť cukor a tuk.
- Rozhodnite sa. Ak sa výrobky líšia len málo, vyberte ten, ktorý vám chutí a ktorý si budete kupovať pravidelne.
Rovnaký postup platí pre jogurty, nátierky, chlieb či hotové omáčky. Nepotrebujete na to aplikáciu: stačí vedieť, kde hľadať číslo. Viac o raňajkových cereáliách nájdete v článku o zdravých raňajkách.
Spotrebujte do a minimálna trvanlivosť
Na obaloch nájdete dva rozdielne pojmy. „Minimálna trvanlivosť do …“ sa uvádza, ak je v dátume deň, a „Minimálna trvanlivosť do konca …“, ak je v dátume len mesiac alebo rok. Dátum spotreby sa uvádza ako „spotrebujte do …“. Tieto dve označenia nie sú zameniteľné.
Dátum spotreby
Dátum spotreby sa uvádza pri potravinách, ktoré sa z mikrobiologického hľadiska rýchlo kazia a po krátkom čase by mohli predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie. Po jeho uplynutí sa potravina považuje za nebezpečnú. Príkladom môžu byť čerstvé mäsové výrobky či niektoré chladené hotové jedlá. Takú potravinu po dátume nejedzte.
Minimálna trvanlivosť
Dátum minimálnej trvanlivosti sa týka kvality. Ak sa potravina uchováva najviac tri mesiace, stačí uviesť deň a mesiac, pri trvanlivosti od troch do osemnástich mesiacov mesiac a rok a pri viac než osemnástich mesiacoch stačí rok. Dátum sa nevyžaduje napríklad pri čerstvom neošúpanom ovocí a zelenine, kuchynskej soli, tuhom cukre, žuvačkách, vínach, nápojoch s 10 a viac objemovými percentami alkoholu a pečive, ktoré sa spotrebuje do 24 hodín.
Pri uskladnení dodržte podmienky na obale, napríklad „po otvorení uchovávajte v chladničke“. So zvyškami doma narábajte podľa britskej agentúry pre bezpečnosť potravín (FSA): horúce jedlo nechajte najprv vychladnúť, do chladničky ho dajte do jednej až dvoch hodín, zjedzte do 48 hodín a ohrievajte iba raz. Podrobnosti o zvyškoch sú v článku Zdravé stravovanie lacno.
Marketingové nápisy
Predná strana obalu je určená na to, aby vás zaujala. Nápisy ako „domáce“, „fit“, „prírodné“, „s ovocím“ či „s vysokým obsahom bielkovín“ vám povedia málo bez kontroly zloženia. Pravidlo je jednoduché: skutočné informácie sú v zozname zložiek a vo výživovej tabuľke. Nápis na prednej strane prečítajte ako pozvánku, nie ako dôkaz.
Päť otázok pri nápise
- Je zložka z nápisu medzi prvými v zozname?
- Koľko cukru a soli je na 100 g?
- Je tuk spomenutý v tabuľke a aký je v zozname zložiek?
- Nie je porcia výrobcu menšia ako porcia, ktorú skutočne zjete?
- Sľubuje nápis viac, než ukazuje výživová tabuľka?
Podobne treba čítať aj proteínové výrobky a doplnky stravy, viac v článkoch o doplnkoch stravy a bielkovinách.
Nákup v praxi: rodina, alergie a čas
V obchode nemáte čas čítať každú etiketu. Preto si vyberte jednu až dve kategórie, v ktorých to má zmysel, a prečítajte ich dôkladne: napríklad raňajkové cereálie, jogurty a hotové omáčky. Ostatné nechajte na rýchle kontroly. Nákupný zoznam si nechajte pri nákupných taškách, aby ste ho pri odchode nezabudli.
Rýchla kontrola za tri minúty
- Pred nákupom si napíšte zoznam, aby ste nevyberali podľa obalu.
- Pri každom novom výrobku skontrolujte alergény, ak ich v rodine riešite.
- Pozrite sa na soľ a cukry na 100 g.
- Pozrite si dátum a podmienky skladovania.
- Výrobok, ktorý vám nevyhovuje, vráťte na policu.
Pre desiatu do školy a do práce sa hodia nápady zo zdravej desiaty. Ak chcete čítať etikety pre celú rodinu, začnite pri výrobkoch pre deti: sladené nápoje a sladké raňajkové cereálie patria medzi výrobky, v ktorých býva veľa cukru. Pri cukrovke alebo ochorení obličiek sa o výbere potravín poraďte s lekárom.
Etikety sú dôležité najmä pri celiakii a laktózovej intolerancii. Ako hľadať lepok a označenie bez lepku, opisuje článok celiakia, a na čo si dať pozor pri mliečnych výrobkoch, článok laktózová intolerancia.
Časté otázky
Čo musí byť povinne na obale potraviny?
Podľa nariadenia č. 1169/2011 je to názov, zoznam zložiek, alergény, netto množstvo, dátum, podmienky skladovania, prevádzkovateľ a výživová hodnota. Niektoré údaje, napríklad krajina pôvodu, sa uvádzajú, ak je to ustanovené.
Prečo záleží na poradí zložiek?
Zložky sú zoradené zostupne podľa hmotnosti pri výrobe. Prvé zložky tvoria najväčší podiel výrobku.
Ako sa zvýrazňujú alergény?
Alergény sú v zozname zložiek zdôraznené sadzbou, ktorá ich odlíši od zvyšku, napríklad tučným písmom. Nariadenie ich uvádza štrnásť skupín, napríklad mlieko, vajcia, orechy alebo zeler.
Je semafor na obale povinný?
Semafor je britský dobrovoľný systém a nariadenie EÚ 1169/2011 ho nezavádza. Povinná je výživová deklarácia s energiou, tukom, nasýtenými mastnými kyselinami, sacharidmi, cukrami, bielkovinami a soľou na 100 g alebo 100 ml.
Aký je rozdiel medzi spotrebujte do a minimálnou trvanlivosťou?
Dátum spotreby sa uvádza pri rýchlo sa kaziacich potravinách a po jeho uplynutí sa potravina považuje za nebezpečnú. Minimálna trvanlivosť sa týka kvality.
Je údaj „z toho cukry“ pridaný cukor?
Nie vždy. Zahŕňa všetky cukry, aj tie prirodzene prítomné v mlieku alebo ovocí. Na pridaný cukor ukáže zoznam zložiek.
Ako prepočítať sodík na soľ?
Sodík vynásobte číslom 2,5. Napríklad 0,6 g sodíka zodpovedá 1,5 g soli. Vo výživovej deklarácii v EÚ je však uvedená rovno soľ.
Kedy sa poradiť s lekárom?
Pri alergii, cukrovke, ochorení obličiek, v tehotenstve alebo pri deťoch s ťažkosťami sa poraďte so všeobecným lekárom, pri deťoch s pediatrom. Pri prudkej alergickej reakcii volajte 155 alebo 112.
Zdroje
- Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 o informáciách o potravinách, povinné údaje, alergény a dátumy.
- NHS: ako čítať etikety, britský semafor a orientačné hranice.
- NHS: soľ v strave, prepočet soli a sodíka.
Ďalšie návody nájdete v prehľade Zdravé stravovanie a v rubrike Zdravie.
