Jošta (josta): pestovanie, výsadba, rez a zber

Jošta je bezostný kríženec čiernej ríbezle a egreša. Kam ju vysadiť, kedy strihať najstaršie konáre, ako spoznať zrelé bobule a čo z nich pripraviť.

Jošta, v záhradníctvach často písaná aj ako josta, je bezostný ovocný ker, ktorý vznikol krížením čiernej ríbezle a egreša. Pestuje sa podobne ako čierna ríbezľa: na slnku alebo v polotieni, v kyprej a vlhkej pôde, so zimným rezom najstarších konárov a so zberom tmavých bobúľ v lete. Nižšie nájdete, ako ker vysadiť, ako ho strihať, kedy zbierať a čo z úrody pripraviť.

Článok je pre záhradkárov, ktorí chcú do záhrady ovocný ker s minimom starostí, a pre tých, ktorí jostu už majú a nevedia si rady s rezom alebo slabou úrodou. Nájdete tu postup výsadby, prehľad prác počas roka a odpovede na otázky, ktoré sa pri tomto kríku objavujú najčastejšie.

Čo je jošta a odkiaľ pochádza

Botanicky ide o Ribes × nidigrolaria, teda o zložitého kríženca z rodu ríbezľa. Na jeho vzniku sa okrem čiernej ríbezle a egreša podieľal aj severoamerický druh egreša. Šľachtenie prebiehalo v Nemecku a prvá odroda s názvom Josta sa dostala k pestovateľom v roku 1977. Odvtedy pribudli ďalšie odrody, napríklad Jostine či Jogranda. Ker teda nie je planou rastlinou, ale výsledkom dlhoročného cieleného šľachtenia.

Odkiaľ sa vzal názov

Názov je skratkou dvoch nemeckých slov: Johannisbeere znamená ríbezľa a Stachelbeere egreš. Z prvých slabík vzniklo jo a sta, teda josta. V slovenčine sa ujali oba tvary, v obchodoch a na etiketách prevláda tvar bez mäkčeňa, v bežnej reči počuť aj tvar s mäkčeňom. Ide o ten istý ker, preto sa pri nákupe oplatí sledovať aj latinský názov, ktorý je na etikete jednoznačný a nezamení sa s inou rastlinou.

Ako vyzerá ker a jeho plody

Dospelý ker dorastá zvyčajne do výšky okolo dvoch metrov a do podobnej šírky, rastie bujne a výhony vyrážajú priamo zo zeme. Na rozdiel od egreša nemá tŕne, takže zber neškriabe ruky. Bobule sú tmavofialové až takmer čierne, o niečo väčšie ako ríbezle a menšie ako egreš. Chuť leží medzi oboma rodičmi: nezrelé plody pripomínajú egreš, zrelé majú tón čiernej ríbezle, no bez jej výraznej korenistosti.

Prečo ju záhradkári obľubujú

Hlavným dôvodom je odolnosť. Ker obvykle netrápi múčnatka, ktorá často napáda egreš, ani škvrnitosť listov. Je samoopelivý, takže rodí aj jediný kus v záhrade. Plody obsahujú veľa vitamínu C a dobre znášajú mrazenie. Kto už pozná pestovanie ríbezlí, s týmto krížencom si poradí bez problémov, pretože starostlivosť je veľmi podobná. Rozdiel je najmä vo veľkosti, kríženec potrebuje viac miesta.

Výsadba: kedy, kam a ako

Ker vydrží na jednom mieste mnoho rokov, preto sa oplatí venovať výberu stanovišťa trochu času. Rozhodujú tri veci: dostatok svetla, pôda, ktorá drží vlahu, ale nezostáva v nej stáť voda, a priestor, aby ker po niekoľkých rokoch nezatienil susedné rastliny.

Stanovište a pôda

Najlepšie rodí na plnom slnku, no znesie aj polotieň, kde má slnko aspoň polovicu dňa. Pôda má byť výživná, priepustná a mierne vlhká. Krátke premokrenie ker vydrží, dlhodobo podmáčané miesto však korene poškodzuje. Na type pôdy príliš nezáleží, poradí si s hlinitou, piesočnatou aj vápenatou, ak má dosť humusu. Vhodné je chránené miesto, kde kvety skoro na jar nezasiahne studený vietor.

Kedy sadiť, aby ker dobre zakorenil

Sadí sa v čase vegetačného pokoja, teda na jeseň po opade listov alebo skoro na jar, kým sa púčiky nerozvinú. Jesenná výsadba má výhodu v tom, že korene sa do jari usadia a ker vstupuje do sezóny pripravený. Rastliny v kvetináčoch sa dajú sadiť aj neskôr, potom však potrebujú pravidelnú zálievku počas celého leta, inak v suchu trpia.

Spon a výsadbová jama

Medzi krami nechajte aspoň meter a pol, v rade aj o niečo viac, pretože ker sa rozrastá do šírky. Jamu vykopte približne dvakrát širšiu, než je koreňový bal, a na dno pridajte vyzretý kompost alebo dobre rozložený maštaľný hnoj. Ker po zasadení dôkladne zalejte a pôdu okolo neho zamulčujte, aby sa udržala vlaha a nerástla burina.

Starostlivosť počas roka

Zakorenený ker nepatrí medzi náročné kríky. Väčšinu prác zvládnete niekoľkokrát za rok a zväčša ide o úkony, ktoré robíte aj pri ríbezliach. Prehľad v tabuľke pomôže naplánovať, čo príde na rad v ktorom období. Presné načasovanie sa riadi počasím vo vašej oblasti, nie dátumom v kalendári, preto sledujte skôr stav kra. Najviac práce pripadá na zimný rez a letný zber.

Obdobie Čo urobiť Prečo
Zima, ker bez listov Rez najstarších a poškodených konárov, odber odrezkov Ker ostane vzdušný a obrastá mladým drevom
Skorá jar Kompost alebo hnoj ku koreňom, obnovenie mulču Živiny na rast a kvitnutie, menej buriny
Kvitnutie Zakrytie netkanou textíliou pri hroziacom mraze Neskoré mrazy poškodzujú kvety a ubúda úroda
Leto Zálievka v suchu, sieť proti vtákom, postupný zber Plody potrebujú vodu a vtáky ich rady oberajú
Jeseň Výsadba nových krov, odburinenie okolia Korene sa do jari usadia

Zálievka a mulč

V prvej sezóne po výsadbe zalievajte vždy, keď je dlhšie sucho, kým ker riadne nezakorení. Neskôr stačí polievať hlavne v čase, keď sa tvoria a dozrievajú plody, pretože vtedy je nedostatok vody na úrode vidno najviac. Vrstva mulču z kompostu, kôry alebo pokosenej trávy drží vlahu v pôde a zároveň bráni burine, ktorú je dobré udržiavať mimo okolia kra.

Hnojenie bez chémie

Každú jar pridajte ku koreňom vrstvu kompostu alebo vyzretého hnoja, prípadne organické hnojivo. Pri bujnom raste netreba hnojiť viac, pretože prebytok dusíka podporí skôr listy než plody. Ak hľadáte spôsoby, ako záhradu živiť šetrne, inšpiráciu ponúka článok o ekologickom hnojení. Rovnaké princípy fungujú aj pri ríbezliach a egreši, takže celé ovocné kríky môžete hnojiť naraz.

Mrazy, vtáky a choroby

Ker kvitne skoro, zvyčajne v apríli až máji, a vtedy ho môže prekvapiť neskorý mráz. V chladnejších polohách sa oplatí mať poruke netkanú textíliu. Zrejúce bobule lákajú vtáky, preto pomôže sieť alebo lesklé pásky zavesené v konároch. Sieť riadne pripevnite k zemi, aby sa do nej nezamotal ježko. Choroby sa krížencovi zväčša vyhýbajú a postrek zvyčajne nepotrebuje.

Ako na rez jošty

Rez je najdôležitejší zásah, ktorým ovplyvníte úrodu aj veľkosť kra. Strihá sa v zime počas vegetačného pokoja, keď na konároch nie sú listy a štruktúru kra dobre vidíte. Postup je podobný ako pri čiernej ríbezli: ker obnovujete tak, že staré konáre postupne nahrádzajú mladé výhony vyrastajúce zo zeme. Ak už máte skúsenosti s tým, ako prebieha rez marhule, pri tomto kríku je to výrazne jednoduchšie.

Rez v prvých rokoch

Mladý ker potrebuje predovšetkým rásť. V prvých rokoch preto odstraňujte iba suché, poškodené, choré alebo veľmi slabé výhony a tie, ktoré sa krížia a odierajú. Ker si medzitým vytvorí základ z niekoľkých silných konárov. Príliš prísny rez v tomto období zbytočne oddiali prvú poriadnu úrodu a rastlinu oslabí. Zásahom nožníc teda v tomto čase radšej šetrite.

Zmladzovací rez staršieho kra

Keď je ker plne vyvinutý, každú zimu vyrežte pri zemi niekoľko najstarších konárov, ktoré už rodia slabšie. Najlepšie plodí mladšie drevo, preto je cieľom ker so zmesou výhonov rôzneho veku. Vnútro má ostať otvorené, aby doň prenikalo svetlo a vzduch, čo prospieva dozrievaniu a sladkosti bobúľ. Nízke bočné výhony ležiace pri zemi tiež odstráňte, uľahčíte si tak zber.

Zber a použitie úrody

Zber prichádza zvyčajne v júli, v chladnejšom roku či vyššej polohe až v auguste. Plody nedozrievajú naraz, preto ker obchádzajte opakovane. Výhodou je, že zrelé bobule na konároch vydržia dlhšie ako niektoré ríbezle a hneď neopadávajú, takže na zber máte viac času. Bez tŕňov ide práca rýchlo, aj keď sa bobule oberajú po jednej a nie po celých strapcoch.

Ako spoznať zrelú jostu

Zrelé plody sú napuchnuté, sfarbené do tmavofialovej až čiernej a mierne povolia pod prstami. Najsladšie sú úplne vyzreté bobule, pri ktorých ustúpila egrešová kyslosť. Ak plánujete varenie džemu alebo koláč s kyslejšou chuťou, môžete časť úrody zobrať o niečo skôr, pretože nedozreté bobule sa v receptoch dajú použiť podobne ako egreš. Na priame jedenie z kra nechajte zvyšok úplne dozrieť.

Úroda v kuchyni

Čerstvé bobule sa hodia do müsli, šalátov a dezertov. Z úrody sa varí džem, želé a kompót, pripravujú sa koláče, šťavy aj domáce víno. Obľúbený je sirup, ktorý sa riedi vodou podobne ako ostatné domáce sirupy a v zime pripomenie leto. Plody obsahujú veľa vitamínu C, čím sa podobajú čiernej ríbezli. Plody sa dajú kombinovať aj s iným letným ovocím.

Mrazenie a uskladnenie

Čerstvé bobule je najlepšie spracovať čo najskôr po zbere a prebytky zamraziť, mrazenie znášajú dobre. Plody stačí očistiť, osušiť a rozložiť na tácku, aby sa nezlepili, a potom presypať do vrecka. Zamrazené sa dajú použiť do koláčov, smoothie aj na varenie džemu neskôr v roku, keď je na záhrade menej práce.

Množenie odrezkami

Ker sa najjednoduchšie množí drevitými odrezkami, ktoré sa odoberajú v zime počas vegetačného pokoja, často priamo pri reze. Vyberte zdravý tohtoročný výhon a nastrihajte ho na kúsky s niekoľkými púčikmi. Hore urobte šikmý rez tesne nad púčikom, dole rovný pod púčikom. Odrezky zapichnite do kyprej pôdy tak, aby väčšia časť bola pod zemou a nad povrchom ostal len vrchný koniec s púčikmi.

Prečo nie zo semien

Výsev sa neodporúča. Ide o kríženca a semenáče nededia vlastnosti materského kra spoľahlivo, takže výsledok býva nepredvídateľný. Odrezky naopak dajú presnú kópiu kra, ktorý máte overený. Na jar, keď zakorenené odrezky vyženú listy, ich môžete presadiť na trvalé miesto alebo do väčšej nádoby. Takto si z jedného kra ľahko vypestujete ďalšie pre seba aj pre susedov.

Postup výsadby krok za krokom

  1. Vyberte slnečné alebo polotienisté miesto chránené pred vetrom, kde pôda dlhodobo nestojí vo vode.
  2. Rátajte s priestorom okolo dvoch metrov do výšky aj šírky a medzi krami nechajte aspoň meter a pol.
  3. Sadiť začnite na jeseň po opade listov alebo skoro na jar pred rašením púčikov.
  4. Vykopte jamu zhruba dvakrát širšiu ako koreňový bal a dno obohaťte kompostom alebo vyzretým hnojom.
  5. Ker vložte do jamy, zasypte zeminou, jemne utlačte a dôkladne zalejte.
  6. Okolie zamulčujte a v prvej sezóne zalievajte pri každom dlhšom suchu.
  7. Prvé roky strihajte len poškodené a slabé výhony, neskôr každú zimu vyrežte pri zemi najstaršie konáre.

Časté otázky

Je jošta to isté ako josta?

Áno, ide o ten istý ker. Názov pochádza z nemčiny a v slovenčine sa používajú oba tvary, v záhradníctvach a článkoch častejšie uvidíte tvar bez mäkčeňa, v reči aj s mäkčeňom. Botanický názov Ribes × nidigrolaria je pri kúpe najistejší, pretože ho nájdete na každej poctivej etikete.

Potrebuje tento ker opeľovača alebo druhý kus?

Nepotrebuje, ker je samoopelivý a úrodu dá aj vtedy, keď ho máte v záhrade jediný. Kvety však opeľuje hmyz, takže pomôže, keď v okolí kvitne viac rastlín a včely majú dôvod prilietať. Druhý ker sa oplatí skôr pre väčšiu úrodu než pre opelenie.

Kedy sa zbierajú plody jošty?

Plody dozrievajú zvyčajne v júli, pri chladnejšom počasí až v auguste. Zrelé sú vtedy, keď stmavnú do fialovočiernej farby, mierne zmäknú a chuť stratí egrešovú kyslosť. Bobule sa zbierajú postupne po jednej, pretože nedozrievajú všetky naraz.

Kedy a ako strihať jostu?

Strihá sa v zime, keď je ker bez listov a v pokoji. V prvých rokoch stačí odstrániť poškodené a slabé výhony, neskôr každú zimu vyrežte pri zemi niekoľko najstarších konárov. Ker tak ostane vzdušný a bude stále obrastať mladým drevom, na ktorom rodí najlepšie.

Prečo ker kvitne, ale neplodí?

Najčastejšou príčinou býva neskorý mráz, ktorý poškodí kvety skoro na jar. Pomôcť môže zakrytie kra netkanou textíliou v mrazivých nociach. Ďalším dôvodom býva príliš hustý a starý ker, ktorý potrebuje zmladzovací rez, prípadne veľmi tienisté a suché stanovište.

Zdroje

Ďalšie návody nájdete v rubrike Bývanie.