Rýchlorastúce stromy: čo sa zmestí do malej záhrady

Rýchlorastúce stromy a ich skutočná výška, okrasné stromy do malých záhrad, neopadavé stromčeky na kmienku, invázne druhy a správna výsadba.

Rýchlorastúce stromy lákajú tých, ktorí chcú tieň, súkromie alebo zelený kút skôr než o desať rokov. Pre bežnú záhradu pri dome je však dôležitejšie, ako veľký strom napokon bude, než ako rýchlo rastie: rýchly rast má väčšinou strom, ktorý časom prerastie pozemok aj susedov. Nižšie nájdete, ktoré druhy rastú rýchlo a s akými následkami, ktoré okrasné stromy sa zmestia do malej záhrady, aké neopadavé stromčeky na kmienku vydržia v našich podmienkach a ako strom vysadiť, aby sa ujal.

Článok je pre majiteľov menších záhrad pri rodinnom dome, ktorí vyberajú prvý strom alebo chcú rýchlo zakryť pohľad od susedov či ulice. Hodí sa aj vtedy, keď vám v záhradníctve ponúkli „strom, ktorý vyrastie za pár rokov“. Údaje o výškach a starostlivosti vychádzajú z databázy rastlín britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti RHS a zo slovenského zoznamu inváznych druhov.

V skratke

  • Rýchlo rastú hlavne veľké stromy, napríklad paulovnia, vŕby a topole. Do malej záhrady sa nehodia.
  • Pri výbere je rozhodujúca konečná výška a šírka koruny, nie prírastok za sezónu.
  • Do malých záhrad sa hodia stĺpovité, previsnuté a štepené guľovité tvary, ktoré zostávajú pod 4 až 8 metrami.
  • Neopadavé na kmienku sa často pestujú fotínia, bobkovišňa a cezmína.
  • Javorovec jaseňolistý a pajaseň žliazkatý patria medzi invázne druhy a nesadia sa.
  • Strom sa sadí do jamy trikrát širšej, než je koreňový bal, a nie hlbšie, než rástol v kontajneri.

Čo znamená rýchly rast a prečo nestačí

Stromy, ktoré v predajniach nesú označenie rýchlorastúce, sú väčšinou druhy, ktoré v prírode rastú do veľkých rozmerov. Rýchly prírastok je ich prirodzená stratégia, ako sa dostať k svetlu skôr než susedné dreviny. V záhrade to znamená, že strom nezastaví vo výške, ktorá sa vám páči, ale pokračuje ďalej. Britská RHS upozorňuje, že aj malé okrasné stromy môžu časom dosiahnuť 6 až 8 metrov, a bujné druhy oveľa viac.

Rez rast nezastaví

Častá predstava je, že veľký strom sa udrží v menšej podobe pravidelným rezom. RHS odporúča opak: vybrať druh, ktorý zostáva kompaktný prirodzene, namiesto toho, aby ste bujný strom krotili nožnicami a pílou. Silný rez navyše pri mnohých druhoch vyvolá ešte silnejší rast nových výhonov, takže práce pribúda každý rok. Ak potrebujete rýchly efekt, spoľahlivejšie je kúpiť väčší exemplár kompaktného druhu než malý sadenec obra.

Korene, dom a susedia

Pri rýchlorastúcich stromoch rastú rýchlo aj korene. RHS pri topoľoch odporúča nesadiť ich bližšie než 40 metrov od budov, pretože ich koreňová sústava môže poškodiť kanalizáciu a základy, najmä na ílovitej pôde. Pri vŕbach konkrétnu vzdialenosť neuvádza, ale radí držať ich ďaleko od základov a podzemných potrubí. Myslite aj na tieň: strom v rohu pozemku zatieni väčšinou korunou susednú záhradu, nie vašu.

Ktoré rýchlorastúce stromy sa oplatí poznať

Nasledujúce stromy sa medzi rýchlorastúcimi spomínajú najčastejšie. Pri každom sa oplatí vedieť, kam ho rast napokon dovedie. Výšky v tabuľke sú orientačné hodnoty z databázy RHS a v konkrétnej záhrade sa líšia podľa pôdy, vody a podnebia. Čas do dospelosti udáva, za koľko rokov strom približne dosiahne konečnú veľkosť.

Strom Konečná výška podľa RHS Do malej záhrady
Paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa) 8 až 12 m, koruna širšia než 8 m, dospelosť za 20 až 50 rokov Nie
Paulovnia ‚Fast Blue‘ 4 až 8 m, dospelosť za 10 až 20 rokov Len na väčší pozemok
Topole (Populus) Veľké stromy, RHS radí sadiť aspoň 40 m od budov Nie
Fotínia ‚Red Robin‘ 4 až 8 m, dospelosť za 10 až 20 rokov Áno, pri reze
Bobkovišňa ‚Rotundifolia‘ Bujná, ako stromček do 5 až 10 rokov Áno, ako clona
Agát ‚Umbraculifera‘ Zvyčajne 4 až 5 m, bez rezu až 10 m Áno

Paulovnia: veľké listy, ešte väčší strom

Paulovnia plstnatá zaujme obrovskými listami a fialovými kvetmi na jar. Podľa RHS dorastá do 8 až 12 metrov a jej koruna býva širšia než 8 metrov, čo je na bežnej parcele pri rodinnom dome priveľa. Menšie kultivary, napríklad ‚Fast Blue‘, zostávajú podľa RHS pod 8 metrami a dospelosť dosiahnu za 10 až 20 rokov. Aj tie však potrebujú voľný priestor a s tieňom pod korunou musíte počítať.

Vŕby a topole: rýchlo, ale ďaleko od domu

Vŕby a topole patria medzi najrýchlejšie rastúce domáce dreviny a majú radi vlhkú pôdu. V malej záhrade ich korene súperia so všetkým ostatným o vodu a hľadajú cestu k potrubiam. Výnimkou je štepená previsnutá vŕba rakytová ‚Kilmarnock‘, ktorú RHS uvádza s výškou 1,5 až 2 metre. Na kmienku ju zvládne aj predzáhradka a nezatieni okná.

Okrasné stromy do malých záhrad

Ak hľadáte okrasné stromy do malých záhrad, rozhoduje tvar koruny. RHS odporúča pri obmedzenej šírke stĺpovité tvary, ktoré sa takmer nerozširujú, a pri obmedzenej výške previsnuté tvary, ktoré do výšky rastú len málo. Ak sa vám zmestí iba jeden strom, vyberte taký, ktorý je pekný vo viacerých obdobiach roka, napríklad kvetmi na jar a farebným lístím či plodmi na jeseň. Ako strom zapadne do celkového konceptu, ukazujú aj rôzne záhradné štýly.

Stĺpovité stromy

Stĺpovité odrody sa hodia k plotu, k chodníku alebo do úzkej predzáhradky. Muchovník ‚Obelisk‘ má podľa RHS výšku okolo 4 až 5 metrov, biele kvety na jar, jedlé plody a farebné jesenné lístie. Jabloň ‚Red Obelisk‘ dorastá podľa RHS do 4 metrov a okrasná čerešňa ‚Amanogawa‘ do 8 metrov. Úzky tvar má aj jarabina ‚Fastigiata‘ s výškou okolo 8 metrov, ktorej plody v zime lákajú vtáky.

Previsnuté stromy

Previsnuté stromy vytvoria v záhrade výrazný bod a pod korunou vznikne tienisté miesto na lavičku. Okrem vŕby ‚Kilmarnock‘ uvádza RHS previsnutú morušu ‚Pendula‘ s výškou okolo 3 metrov a previsnutú hrušku vŕbolistú ‚Pendula‘ so striebristými listami, ktorá dorastá do 5 až 6 metrov. Ak plánujete pod stromom pokojné posedenie v záhrade, zvážte, či vám neprekáža opadávanie plodov.

Guľovité stromy na kmienku

Guľovité koruny na kmienku sú obľúbené pre pravidelný tvar a malé nároky na priestor. Katalpa ‚Nana‘ sama o sebe dorastá len do 1,5 až 2,5 metra a RHS uvádza, že sa najčastejšie štepí na vysoký kmienok, takže výsledná výška závisí od kmienka. Agát ‚Umbraculifera‘ má podľa RHS zvyčajne 4 až 5 metrov, ale bez rezu môže dosiahnuť až 10 metrov. Pri oboch počítajte s občasným zmladzovaním koruny.

Neopadavé stromčeky na kmienku

Neopadavé stromy na kmienku dávajú záhrade zelenú štruktúru aj v zime a dobre sa hodia k vstupu, na terasu alebo do radu pozdĺž plotu. V našich podmienkach sa medzi stálezelenými listnatými drevinami pestujú hlavne fotínia, bobkovišňa a cezmína. Všetky tri sa predávajú aj ako kríky, takže pri kúpe sa výslovne pýtajte na tvar s kmienkom a zistite, ako vysoko je koruna nasadená.

Fotínia ‚Red Robin‘

Fotínia je stálezelený ker alebo malý strom s výrazne červenými mladými listami. RHS ju uvádza s výškou 4 až 8 metrov a dospelosťou za 10 až 20 rokov, na kmienku ju však pravidelný rez udrží v oveľa menšej veľkosti. Červené listy sa objavujú po každom reze, preto sa koruna zvyčajne zastrihuje viackrát za sezónu. Lepšie jej svedčí chránené miesto bez studených vetrov.

Bobkovišňa a cezmína

Bobkovišňa lekárska je podľa RHS veľký rozložitý ker s výškou 4 až 8 metrov a niektoré odrody, napríklad ‚Rotundifolia‘, sú bujné a po niekoľkých rokoch získajú tvar stromčeka. Na kmienku ju preto musíte pravidelne strihať. Cezmína má lesklé, často pichľavé listy a červené plody, stĺpovitá odroda ‚Pyramidalis‘ dorastá podľa RHS do 6 metrov. Obe znesú aj polotieň. Ak chcete stálezelenú clonu skôr ako hustú stenu, porovnajte ich s tým, čo ponúka dobre vybraný živý plot.

Ktoré stromy radšej nesadiť

Niektoré rýchlorastúce stromy sa na Slovensku rozšírili tak, že vytláčajú pôvodné dreviny. Javorovec jaseňolistý je uvedený v zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky, ktorý je prílohou nariadenia vlády č. 449/2019 Z. z. Pajaseň žliazkatý patrí medzi invázne druhy so zákazom na úrovni Európskej únie. Zákon o inváznych druhoch zakazuje takéto druhy pestovať a rozmnožovať a vlastníkom pozemkov ukladá povinnosť ich odstraňovať.

Ako ich spoznať

Javorovec jaseňolistý má na rozdiel od bežných javorov zložené listy, ktoré pripomínajú skôr jaseň. Pajaseň má dlhé zložené listy s mnohými lístkami a pri pošúchaní nepríjemne páchne. Oba sa ľahko rozsievajú, preto sa neraz objavia v záhrade samy. Ak si nie ste istí, o aký strom ide, obráťte sa na obecný úrad alebo okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie.

Keď treba starý strom vyrúbať

Pri výmene starého stromu za nový myslite na to, že výrub väčších drevín môže vyžadovať súhlas obce podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Hranice, od ktorých súhlas treba, závisia od obvodu kmeňa a od druhu pozemku a v minulosti sa menili. Pred výrubom si preto aktuálne pravidlá overte na obecnom úrade. Pri jarných prácach vám pomôže aj prehľad, na čo na jar nezabudnúť v záhrade.

Výsadba stromu krok za krokom

Aj vhodne vybraný strom sa ujme len vtedy, keď ho správne zasadíte. Postup vychádza z odporúčaní RHS a platí pre stromy z kontajnera aj voľnokorenné sadenice.

  1. Vyberte termín. Voľnokorenné stromy sa sadia od jesene do jari, keď pôda nie je premočená ani zamrznutá. Stromy z kontajnera môžete sadiť aj inokedy, ale nie v horúčave a suchu.
  2. Koreňový bal pred výsadbou dôkladne namočte, napríklad tak, že ho na chvíľu postavíte do vedra s vodou.
  3. Vykopte jamu rovnako hlbokú ako koreňový bal a trikrát širšiu.
  4. Strom postavte tak, aby miesto, kde korene prechádzajú do kmeňa, bolo v úrovni povrchu pôdy. Pomôže vám položená tyč.
  5. Zatlčte kôl šikmo pod uhlom 45 stupňov a kmeň k nemu priviažte pružnou páskou. Kôl nechajte dva až tri roky a väzbu každý rok uvoľnite.
  6. Strom vydatne zalejte a v prvom až druhom roku ho polievajte pravidelne, najmä v suchých obdobiach.
  7. Pôdu okolo stromu pokryte organickým mulčom vo vrstve 5 až 8 cm a nechajte okolo kmeňa voľných asi 10 cm.

Ak vás láka skôr strom, ktorý okrem tieňa dá aj úrodu, prečítajte si, čo obnáša pestovanie moruše a prečo ju nesadiť nad chodník.

Časté otázky

Ktoré rýchlorastúce stromy sú vhodné do malej záhrady?

Skutočne rýchlorastúce stromy, ako paulovnia, vŕby alebo topole, sú pre malú záhradu príliš veľké. Rýchly efekt dosiahnete skôr kúpou väčšieho exemplára kompaktného druhu, napríklad fotínie na kmienku, stĺpovitého muchovníka alebo guľovitého agátu. Tie zostávajú v rozmeroch, ktoré bežný pozemok zvládne.

Ktorý neopadavý strom na kmienku je najmenej náročný?

Fotínia ‚Red Robin‘ a bobkovišňa sú pomerne odolné a dobre znesú rez, ktorý udrží korunu malú. Cezmína rastie pomalšie a znesie aj polotieň. Pri všetkých počítajte s pravidelným strihaním, inak koruna stratí tvar.

Ako ďaleko od domu sadiť strom?

Závisí od druhu a veľkosti stromu aj od pôdy. Pri topoľoch RHS odporúča aspoň 40 metrov od budov, pri vŕbach radí držať ich ďaleko od základov a potrubí. Malé okrasné stromy môžu byť bližšie, no pri ílovitej pôde je dobré poradiť sa so statikom.

Môžem si do záhrady vysadiť javorovec?

Nie, javorovec jaseňolistý je na slovenskom zozname inváznych nepôvodných druhov a jeho pestovanie a rozmnožovanie zákon zakazuje. To isté platí pre pajaseň žliazkatý. Ak už na pozemku rastie, máte povinnosť ho odstraňovať.

Kedy je najlepší čas na výsadbu stromov?

Voľnokorenné stromy sa sadia od jesene do jari, keď pôda nie je zamrznutá ani premočená. Stromy z kontajnera môžete sadiť dlhšie, ale vyhnite sa horúčavám a suchu. Po výsadbe ich v prvom a druhom roku pravidelne polievajte.

Zdroje

Ďalšie návody nájdete v rubrike Bývanie.