Úzkosť pozná každý: búšenie srdca pred skúškou, zvierajúci žalúdok pred náročným rozhovorom, nespavé noci pred operáciou blízkeho. Úzkosť je prirodzená reakcia tela na očakávanú hrozbu, no ak trvá mesiace, ovplyvňuje bežný život a nedá sa ovládnuť, môže ísť o úzkostnú poruchu, ktorá sa dá liečiť. V tomto článku nájdete príznaky, príčiny, svojpomocné kroky aj opis liečby, aby ste vedeli, kedy stačí pomôcť si sami a kedy je čas obrátiť sa na odborníka.
Text je určený ľuďom, ktorí si u seba alebo u blízkeho všímajú dlhodobé obavy a napätie, aj rodičom, študentom či zamestnaným, ktorí nevedia, čo je ešte normálne. Článok nenahrádza vyšetrenie u lekára ani psychológa, diagnózu určuje len odborník.
Čo je úzkosť a kedy prestáva byť bežná
Úzkosť je stav napätia, obáv a vnútorného nepokoja, pri ktorom telo aj myseľ čakajú, že sa stane niečo zlé. Keď cítime strach alebo úzkosť, telo uvoľňuje stresové hormóny adrenalín a kortizol, a preto sa nám zrýchli tep, stiahne žalúdok a ťažšie sa nám sústredí. V primeranej miere je to užitočný poplašný systém: pomáha nám pripraviť sa na prezentáciu, vyhnúť sa nebezpečnej križovatke alebo dôkladnejšie sa učiť.
Bežná úzkosť
Bežná úzkosť má zrozumiteľnú príčinu a po jej odznení sa stráca. Marek sa týždeň pred maturitnou skúškou zobúdza skôr, ako zazvoní budík, v hlave si opakuje otázky a v žalúdku cíti zvláštny tlak. V deň skúšky je napätý, ale zvládne ju, a večer sa mu uľaví. Podobne môže vyzerať obava pred pohovorom, pred operáciou, pred sťahovaním do iného mesta. Takáto úzkosť je nepríjemná, no zodpovedá situácii a prejde.
Úzkostná porucha
O poruche hovoríme, keď úzkosť nezodpovedá situácii, trvá dlhšie a začína narúšať školu, prácu, vzťahy alebo spánok. Pri generalizovanej úzkostnej poruche sa človek často veľmi obáva mnohých rôznych vecí naraz: peňazí, zdravia detí, práce, počasia na dovolenke. Hlavným znakom je obava, ktorá ovplyvňuje bežný život a ťažko sa ovláda. Lekár môže túto poruchu diagnostikovať, ak človek cíti úzkosť väčšinu času najmenej 6 mesiacov (podľa britskej NHS). Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že pri úzkostných poruchách príznaky trvajú dlhšie, aspoň niekoľko mesiacov.
Príznaky úzkostného stavu v tele, v mysli a v správaní
Úzkosť sa neprejavuje len myšlienkami. Mnohí ľudia ju najprv spoznajú cez telo a chodia kvôli žalúdočným ťažkostiam či búšeniu srdca k lekárovi, kým im niekto nenavrhne, že príčinou môže byť napätie. Ak si nie ste istí, či ťažkosti pochádzajú z úzkostného napätia, nechajte ich vyšetriť, najmä dýchavičnosť.
Telesné príznaky
Medzi časté telesné príznaky patrí búšenie srdca, pocit závratu, chvenie, potenie, žalúdočné ťažkosti, napätie vo svaloch a rýchla únava. Americký národný inštitút duševného zdravia uvádza aj ťažkosti s prehĺtaním a časté chodenie na toaletu. Ráno môžete mať stiahnutý žalúdok, cez deň nepokoj v rukách a večer problémy so zaspávaním. Telo je v pohotovosti, aj keď žiadne nebezpečenstvo nehrozí.
Príznaky v mysli a v správaní
V mysli sa úzkosť ukazuje ako neustále obavy, ťažkosti so sústredením, podráždenosť, nepokoj a skleslosť. V správaní sa prejavuje tak, že ľudia sa vyhýbajú situáciám, ktoré úzkosť vyvolávajú: nechcú telefonovať, odkladajú návštevu lekára, nechodia na stretnutia. Zuzana si napríklad z obavy, že ju niečo zaskočí, trikrát denne kontroluje e-maily aj správy od učiteľky dieťaťa. Navonok pôsobí zorganizovane, vnútri je vyčerpaná. Pri dlhšom trvaní sa pridávajú problémy so spánkom, pretože myseľ v noci pokračuje v plánovaní a rozoberaní.
Úzkosť a stres: v čom sa líšia
Obe slová sa v bežnej reči zamieňajú, no nie sú to to isté. Podľa amerického národného inštitútu duševného zdravia je stres zvyčajne reakcia na vonkajšiu príčinu a odíde, keď sa situácia vyrieši. Úzkosť je vnútorná, pretrváva a môže sa objaviť aj bez bezprostrednej hrozby. Zlý týždeň v práci vyvolá stres, ktorý v piatok poľaví. Úzkosť naopak zostane aj cez víkend a nájde si novú tému. Podrobnejšie o stresovej reakcii, jej príznakoch a zvládaní sa dočítate v článku o príznakoch stresu.
Varovným znakom, že ide o viac než bežný stres, je situácia, keď príznaky narúšajú každodenný život, keď sa kvôli nim vyhýbate veciam, alebo keď sa zdajú byť stále prítomné. V takom prípade je rozumné obrátiť sa na odborníka a nečakať, že to samo prejde.
Druhy úzkostných porúch
Pod pojem úzkostné poruchy patrí viacero stavov. Svetová zdravotnícka organizácia vymenúva generalizovanú úzkostnú poruchu, panickú poruchu, sociálnu úzkosť, agorafóbiu, separačnú úzkosť, špecifické fóbie a selektívny mutizmus. Spoločné majú to, že úzkosť je silná, dlhodobá a obmedzuje človeka, ale každá má svoju podobu.
- Generalizovaná úzkostná porucha: trvalé obavy z mnohých vecí, napätie, problémy so spánkom.
- Panická porucha: opakované náhle záchvaty paniky a strach z ďalšieho záchvatu. Čo robiť počas záchvatu, vysvetľuje článok o panickom ataku.
- Sociálna úzkosť: strach z hodnotenia ľuďmi a vyhýbanie sa spoločnosti.
- Agorafóbia: strach z miest alebo situácií, z ktorých by sa dalo ťažko uniknúť.
- Separačná úzkosť: silný strach z odlúčenia od blízkej osoby.
- Špecifické fóbie: silný strach z konkrétneho predmetu alebo situácie.
Obsedantné myšlienky a nutkavé správanie opisuje samostatný článok o obsedantno-kompulzívnej poruche.
Príčiny a rizikové faktory
Jedna jediná príčina úzkostných stavov neexistuje. Zvyčajne sa skladá z viacerých vplyvov, ktoré sa prekrývajú. Generalizovaná úzkostná porucha sa vyvíja postupne, zvyčajne začína v mladej dospelosti a ženy ňou trpia častejšie, uvádzajú britská aj americká zdravotnícka stránka.
Medzi rizikové faktory patrí iná úzkostná porucha, príbuzní s úzkosťou alebo depresiou, stresujúce či traumatické zážitky, napríklad domáce násilie, týranie alebo šikana, ďalej bolestivé dlhodobé ochorenie a užívanie drog či alkoholu. Nič z toho neznamená, že úzkostná porucha musí prísť. Ukazuje to skôr, prečo sa u niekoho spustí pri bežnej záťaži a u iného nie, a že nejde o slabú vôľu ani o chybu charakteru. Ak ste žena, ktorá zažíva násilie, alebo ste ním ohrozená, Národná linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212 funguje nonstop a je bezplatná.
Čo pomáha v bežnom dni, keď cítite úzkosť
Svojpomoc nie je náhrada liečby, no pri miernych ťažkostiach môže uľaviť a pri liečbe ju dopĺňa. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča pravidelný pohyb aj krátku prechádzku, pravidelné jedlo a spánok, pomalé dýchanie, progresívnu svalovú relaxáciu a niekoľko minút všímavosti denne. Britské zdroje dopĺňajú rozprávanie sa s blízkymi, svojpomocné knihy a kurzy a jogu.
Päť krokov, ktoré môžete začať dnes
- Zapíšte si obavy. Viesť si denník činností a pocitov pomáha zistiť, kedy a pri akej príležitosti sa úzkosť zvyšuje.
- Vyhraďte si „čas na starosti“. Každý deň si určte krátky úsek, v ktorom sa starostiam venujete. Mimo neho si ich zapíšte a odložte.
- Pozrite sa na problém očami iného. Opýtajte sa, čo by ste poradili priateľovi, ktorý by mal rovnakú starosť.
- Spomaľte dych. Postup krok za krokom nájdete v článku o dychových cvičeniach.
- Hýbte sa každý deň. Postačí chôdza alebo ľahké cvičenie doma, pre pokojnejšie tempo sa hodí jóga pre začiatočníkov.
Pri úzkostných stavoch sa často zhoršuje spánok. Pomôcť môže pravidelný čas ľahnutia, tmavá a tichá spálňa a tipy z nášho sprievodcu o spánku. Ďalšie návyky na každý deň zhrnuje článok o psychohygiene a techniky zvládania napätia opisuje aj text o tom, ako zvládať stres.
Modelový týždeň Zuzany
Zuzana, 34 rokov, pracuje v kancelárii a má dve deti. Po večeroch jej v hlave krúžia obavy o prácu aj o zdravie rodičov. V pondelok si začne písať krátky denník: čo prežívala, v ktorej hodine a pri akej príležitosti. Vo štvrtok zistí, že úzkosť stúpa vždy po večernom prezeraní správ v mobile. Od piatka ich ukončí o dve hodiny skôr a pridá večernú prechádzku. Nie je to zázrak, ale po niekoľkých týždňoch jej začína byť jasnejšie, čo jej pomáha a čo nie. Ak sa to nezlepší, ďalším krokom je rozhovor s lekárom.
Vyhýbanie sa a látky: čo úzkosť skôr udržiava
Najčastejšia pasca je vyhýbanie sa. Ak sa vyhnete telefonátu, hneď sa uľaví, a mozog si zapamätá, že vyhnutie bolo správne riešenie. Dlhodobo to však úzkosť posilňuje. Britské odporúčania preto radia nevyhýbať sa situáciám, ktoré úzkosť vyvolávajú, ale postupne v nich tráviť viac času. Začnite tou najľahšou: napríklad jeden krátky telefonát denne, potom dva, potom návšteva úradu.
Druhá pasca sú látky. Veľa kávy, čaju, koly a energetických nápojov môže nepokoj zhoršiť. Ako kofeín ovplyvňuje spánok, opisuje článok o kofeíne a spánku. Alkohol, cigarety, hazard ani drogy nie sú dobrá cesta, ako sa upokojiť: dočasne uľavia, no problém nevyriešia a vytvoria nový.
| Situácia | Ako sa môže úzkosť prejaviť | Čo vyskúšať |
|---|---|---|
| Večer pred spaním | Myseľ prechádza obavy, ťažké zaspávanie | Zapísať starosti na papier, pomalé dýchanie, bez obrazoviek |
| Pred prezentáciou alebo skúškou | Búšenie srdca, chvenie, potenie | Plán krok za krokom, pomalý výdych, prechádzka predtým |
| Cesta do práce alebo na úrad | Stiahnutý žalúdok, nutkanie vyhnúť sa situácii | Malé kroky, postupne dlhšie zotrvať, neutekať |
| Veľa kávy počas dňa | Nepokoj, chvenie, rýchly tep | Zmenšiť množstvo kávy a čaju, viac vody a pohybu |
| Keď obavy kolujú dlho | Opakované starosti o všetko možné | Denný „čas na starosti“, pohľad očami priateľa |
Ako sa úzkostná porucha lieči
Dobrá správa je, že úzkostné poruchy sa dajú liečiť. Podľa britskej NHS a Svetovej zdravotníckej organizácie sú dve hlavné cesty psychoterapia a lieky na predpis. Lekár zvyčajne odporučí najprv psychoterapiu. Konkrétny postup vždy určuje odborník podľa vašich príznakov, nie internet ani kamarát.
Najčastejšie sa odporúča kognitívno-behaviorálna terapia, vrátane takzvanej expozičnej terapie. Pri nej sa s terapeutom učíte rozpoznávať myšlienky, ktoré úzkosť udržiavajú, skúmať ich a postupne čeliť obavám v bezpečnom tempe. Druhou cestou sú lieky na predpis, najčastejšie antidepresíva, ktoré predpisuje lekár. O ich výbere, dĺžke užívania aj vysadení rozhoduje výlučne lekár. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že niektoré staršie lieky na úzkosť majú vysoké riziko závislosti a všeobecne ich neodporúča, preto nikdy neberte lieky od známych a nevysádzajte ich bez dohody s lekárom.
| Možnosť | Ako vyzerá | Kto ju zabezpečí |
|---|---|---|
| Svojpomoc | Denník, pohyb, spánok, dych, čas na starosti | Vy sami, s podporou blízkych |
| Psychoterapia | Pravidelné stretnutia, domáce úlohy, postupné čelenie obavám | Psychológ alebo psychoterapeut |
| Lieky na predpis | Liečba, ktorú určí lekár, s kontrolami | Psychiater alebo všeobecný lekár |
| Krízová pomoc | Rozhovor s vyškoleným poradcom, nonstop | Krízová linka |
Ak váhate, ku komu sa obrátiť, rozdiely medzi odbormi vysvetľuje článok psychológ alebo psychiater.
Kedy ísť k lekárovi
K lekárovi je vhodné ísť vtedy, keď máte podozrenie na generalizovanú úzkostnú poruchu, keď úzkosť dlhodobo narúša školu, prácu alebo vzťahy, a tiež keď svojpomoc či už začatá liečba nepomáha. Nečakajte, kým budete úplne vyčerpaní. Na rozhovor s lekárom netreba mať istotu, že ide o poruchu.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži dýchavičnosť. Ak si nie ste istí, či súvisí s úzkostným napätím, nechajte ju vyšetriť lekárom. Dýchavičnosť spolu s bolesťou na hrudi môže mať aj telesnú príčinu. Ak ide o prudkú bolesť na hrudi alebo ťažkosti, ktoré pripomínajú srdcový problém, nečakajte a volajte 155 alebo 112. Úzkosť sa často spája aj so stavmi, ako je depresia, a preto stojí za to povedať lekárovi o všetkých príznakoch, nielen o obavách. Vyčerpanie môže mať aj iné príčiny, ktoré rozoberá článok o stálej únave.
Ako sa pripraviť na rozhovor
Pred návštevou si na papier napíšte, odkedy ťažkosti trvajú, kedy sú najsilnejšie, čo ich zhoršuje a čo uľavuje, ako spíte a čo pijete. Zapíšte si aj otázky, ktoré chcete položiť. Pomôže, ak vezmete denník z predchádzajúcich týždňov.
Kde hľadať pomoc
Pri bezprostrednom ohrození života volajte 155 alebo 112. Psychickú krízu treba brať rovnako vážne ako telesnú a nikoho tým nezdržíte. Ak ste v akútnej tiesni alebo vám úzkosť berie sily, na Slovensku môžete využiť tieto bezplatné kontakty.
- Linka dôvery Nezábudka, 0800 800 566: bezplatná, anonymná a nonstop, 24 hodín denne. Poradenstvo poskytujú vyškolení odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie a sociálnej práce, ktorí vás vypočujú bez odsudzovania. Linku prevádzkuje Liga za duševné zdravie SR. Funguje aj e-mailová poradňa, odpoveď prichádza najneskôr do 48 hodín.
- IPčko, krízová linka pomoci, 0800 500 333: anonymne, bezplatne, nonstop, 7 dní v týždni. Pomáhajú psychológovia a psychologičky. K dispozícii je aj chat na ipcko.sk a e-mailová poradňa. IPčko upozorňuje, že telefonátov je veľa; ak sa nedovoláte, skúste to znova alebo zavolajte Nezábudku.
- Linka detskej istoty, 116 111: pre deti a mladých, non-stop, bezplatne, anonymne. Môžu volať aj dospelí, ktorí si robia starosti o dieťa.
- Národná linka pre ženy zažívajúce násilie, 0800 212 212: nonstop a bezplatne, pre ženy ohrozené alebo zažívajúce násilie.
Ak chcete dlhodobú pomoc, obráťte sa na všeobecného lekára, klinického psychológa alebo psychiatra. Na psychiatra ani na klinického psychológa nepotrebujete odporúčanie (výmenný lístok) od všeobecného lekára.
Časté otázky
Je úzkosť to isté ako strach?
Nie celkom. Strach zvyčajne smeruje k niečomu konkrétnemu, čo hrozí hneď. Úzkosť je skôr napätie z toho, čo by sa mohlo stať, a môže sa objaviť aj bez zjavnej príčiny. Telo však na oboje reaguje podobne, uvoľní adrenalín a kortizol.
Ako dlho musí úzkosť trvať, aby išlo o poruchu?
Britské odporúčania uvádzajú pri generalizovanej úzkostnej poruche úzkosť väčšinu času najmenej 6 mesiacov, Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o aspoň niekoľkých mesiacoch. Za lekárom však nemusíte čakať celé obdobie: ak vás úzkosť obmedzuje už teraz, ozvite sa.
Môže úzkosť spôsobiť telesné ťažkosti?
Áno, môže, napríklad búšenie srdca, závrat, chvenie, potenie a žalúdočné ťažkosti. Preto je rozumné nechať si nové telesné príznaky prvýkrát vyšetriť lekárom a nič si nevysvetľovať sám.
Pomôže mi, keď sa budem vyhýbať spúšťačom?
Krátkodobo áno, dlhodobo skôr nie. Vyhýbanie sa úzkosť udržiava, pretože sa nikdy nedozviete, že situáciu zvládnete. Odporúča sa postupne tráviť v náročných situáciách viac času, najlepšie s oporou terapeuta.
Sú lieky na úzkosť nevyhnutné?
Nie vždy. Lekár zvyčajne odporučí najprv psychoterapiu. O tom, či sú vhodné aj lieky na predpis, rozhoduje lekár podľa vašich ťažkostí.
Čo môžem urobiť, keď sa mi úzkosť stupňuje práve teraz?
Zastavte sa, posaďte sa a pomaly dýchajte. Pomôže aj zamerať pozornosť na okolie: čo vidíte, počujete a cítite. Ak príznaky pripomínajú srdcový problém alebo je ohrozený život, volajte 155 alebo 112.
Je úzkosť u detí normálna?
Obavy sú súčasťou vývoja, no ak dieťa trvalo trápia, vyhýba sa škole alebo kamarátom, poraďte sa s pediatrom. Rodičia a pedagógovia môžu volať rodičovskú poradňu Linky detskej istoty na 0800 500 500 každú stredu od 13:30 do 19:30.
Dá sa úzkosť zvládnuť bez terapeuta?
Pri miernych ťažkostiach môže stačiť svojpomoc: pohyb, spánok, dych, denník a postupné čelenie obavám. Ak príznaky pretrvávajú alebo vás obmedzujú, porozprávajte sa s lekárom alebo psychológom.
Zdroje
- Linka dôvery Nezábudka, bezplatná nonstop linka a e-mailová poradňa.
- NHS: generalizovaná úzkostná porucha, príznaky, diagnóza a liečba.
- WHO: úzkostné poruchy, druhy porúch a odporúčaná liečba.
Ďalšie návody nájdete v prehľade Duševné zdravie a v rubrike Zdravie.
