Fibrilácia predsiení: príznaky, riziká a liečba

Fibrilácia predsiení je častá porucha srdcového rytmu s rizikom mozgovej príhody. Zistite, ako sa prejavuje, ako sa vyšetruje a akú liečbu určuje lekár.

Fibrilácia predsiení je častá porucha srdcového rytmu, pri ktorej srdce bije nepravidelne, pretože sa horné oddiely srdca, čiže predsiene, chvejú. Podľa škótskej zdravotnej služby NHS inform nie je sama osebe zvyčajne život ohrozujúca a mnoho ľudí s ňou žije normálne. Riziko však spočíva v tom, že sa u niektorých ľudí môžu v srdci tvoriť krvné zrazeniny, ktoré môžu viesť k mozgovej príhode. Preto je dôležité nepravidelný pulz nepodceniť a dať si ho vyšetriť, a pri príznakoch mozgovej príhody alebo infarktu volať 155 alebo 112.

Článok je určený ľuďom, ktorí zažívajú nepravidelný tlkot srdca alebo im bola fibrilácia predsiení zistená, a ich blízkym. Vysvetlí, ako sa choroba prejavuje, ako sa zisťuje a čo môžete robiť sami. Nenahrádza vyšetrenie u lekára ani liečbu, ktorú určí kardiológ.

Čo je fibrilácia predsiení

Srdce má štyri oddiely. Horné dva sú predsiene, dolné dva komory. Za normálneho rytmu sa predsiene sťahujú pravidelne a pomáhajú plniť komory krvou. Pri fibrilácii predsiení sa predsiene chvejú. Výsledkom je nepravidelný tep. Odborníci ju skracujú na FP, v angličtine na AF alebo „afib“.

Prečo sa jej venuje taká pozornosť

Choroba je častá a mnoho ľudí o nepravidelnom tepe nevie. Ide o poruchu, ktorá sa dá liečiť a pri ktorej zohráva veľkú rolu prevencia mozgovej príhody. Podľa zdrojov môže byť fibrilácia dôsledkom inej choroby alebo lieku a vtedy liečba príčiny pomáha zlepšiť príznaky.

Príznaky

Podľa britskej zdravotnej služby NHS sú hlavné príznaky nepravidelný pulz, náhly pocit búšenia, rýchleho bitia, trepotania alebo vynechávania úderov, ktorý trvá sekundy až minúty, tep rýchlejší ako 100 úderov za minútu, veľká únava a horšia výkonnosť pri pohybe. K tomu sa môže pridať bolesť alebo zvieranie na hrudi, dýchavičnosť, závrat a pocit na omdletie. NHS inform uvádza ako najvýraznejší príznak búšenie, ďalej únavu, dýchavičnosť, závrat, pocit slabosti a nepohodlie na hrudi. Ak ste zažili podobné ťažkosti, prečítajte si aj článok búšenie srdca.

Keď nie sú žiadne príznaky

Niekedy fibrilácia príznaky nespôsobuje. Zistí sa až pri rutinnej kontrole alebo pri vyšetrení z iného dôvodu. Mnoho ľudí o nepravidelnom tepe nevie. Preto sa oplatí chodiť na preventívne prehliadky, napríklad podľa článku preventívna prehliadka u lekára, kde lekár kontroluje aj pulz.

Ľudia príznaky opisujú rozdielne. Jeden hovorí o trepotaní v hrudi, druhý o tom, že srdce občas „zakopne“, tretí si všimne len to, že ho po schodoch rýchlejšie premáha únava. Pre lekára sú všetky tieto opisy cenné, preto si ich bez hanby zapíšte. Dôležité je aj to, či ťažkosti prichádzajú pri pohybe, v kľude alebo v noci.

Typy fibrilácie predsiení

Podľa NHS a NHS inform sa fibrilácia delí podľa toho, ako dlho trvá a či sa sama zastaví.

Typ Ako sa správa Čo to znamená v praxi
Záchvatová (paroxyzmálna) Prichádza a odchádza sama, trvá minúty až hodiny Na bežnom vyšetrení sa nemusí zachytiť, môže byť potrebný dlhší záznam
Pretrvávajúca Epizóda dlhšia ako 7 dní podľa NHS inform, alebo sa vráti po liečbe O ďalšom postupe rozhoduje kardiológ
Trvalá Príznaky sú stále Príznaky sú pretrvávajúce, o liečbe rozhoduje kardiológ

Prečo na type záleží

Spôsob liečby závisí od typu fibrilácie, príznakov, príčiny, veku a celkového zdravia. Preto môžu mať ľudia s rovnakou diagnózou rôzne plány. Nepoužívajte rady od známych, ktorí majú iný typ, ale držte sa pokynov vlastného kardiológa, ktorý typ určí po vyšetrení.

Príčiny a rizikové faktory

Fibrilácia môže byť spôsobená inou chorobou alebo liekom. Podľa NHS a NHS inform liečba príčiny, napríklad nadmernej činnosti štítnej žľazy, môže príznaky zlepšiť. Riziko mozgovej príhody navyše zvyšuje vek a niektoré choroby.

Spúšťače podľa NHS

NHS odporúča vyhýbať sa spúšťačom, medzi ktoré patrí kofeín, štipľavé jedlá, stres, dehydratácia a nedostatok spánku. Nie každý spúšťač platí pre každého. Preto je užitočné viesť si poznámky o tom, kedy sa ťažkosti objavili. Súvislosti medzi kofeínom a spánkom vysvetľuje článok kofeín a spánok.

Riziko mozgovej príhody

U niektorých ľudí sa v srdci môžu tvoriť krvné zrazeniny, ktoré môžu viesť k mozgovej príhode. Životný štýl a liečba môžu toto riziko znížiť. Riziko ovplyvňuje vek, vysoký tlak, srdcové zlyhanie, cukrovka a predchádzajúce zrazeniny.

Ako sa riziko posudzuje

Riziko mozgovej príhody aj riziko krvácania hodnotí lekár podľa skóre, ktoré sú súčasťou odporúčaní britského inštitútu NICE. Vy si ich počítať nemusíte, stačí vedieť, že lekár posúdi riziko mozgovej príhody a krvácania a podľa toho navrhne liečbu. Správne rozhodnutie sa hľadá spoločne s vami.

Príznaky mozgovej príhody

Naučte sa ich rozpoznať, aj ak máte fibriláciu predsiení. Patrí k nim ovisnutá tvár na jednej strane, slabosť ruky a problémy s rečou. Presný postup nájdete v článku prvá pomoc pri mozgovej príhode. Príznaky môžu po krátkom čase ustúpiť, ale ani vtedy nečakajte a volajte pomoc.

Pulz a prvé podozrenie

Pulz je rytmický náraz krvi, ktorý možno nahmatať na tepne na zápästí alebo lakti. Podľa NICE sa pri podozrení na fibriláciu predsiení hľadá nepravidelný pulz hmatom na zápästí alebo lakti. Pri nepravidelnom pulze sa potom robí EKG. Ak zistíte, že je váš pulz nepravidelný, nečakajte a dohodnite sa s lekárom. Ako si pulz správne nahmatať, vám ukáže lekár alebo zdravotná sestra. Ak sa k nepravidelnému pulzu pridá bolesť na hrudi, dýchavičnosť alebo omdletie, nečakajte na ordináciu, ale volajte 155 alebo 112.

Meranie tlaku pri nepravidelnom pulze

Podľa NICE nemusia automatické prístroje na meranie tlaku pri nepravidelnom pulze merať presne. Ak máte nepravidelný pulz, výsledky domáceho merania preto berte s rezervou a povedzte to lekárovi. Viac o meraní nájdete v článku ako merať krvný tlak.

Do ordinácie si prineste opis ťažkostí. Podľa NICE sa pri podozrení zisťuje pulz hmatom a pri nepravidelnom pulze sa robí EKG. Pri záchvatovej forme môže podľa NHS inform pomôcť prenosný záznam EKG po 24 hodín alebo dlhšie.

Vyšetrenie

Pri podozrení lekár pošle človeka ku kardiológovi. Podľa NHS sa pýta na príznaky, kontroluje tep a môže indikovať ďalšie vyšetrenia. Základom je EKG, ktoré zaznamená elektrickú aktivitu srdca. Pri EKG sa na kožu prilepia malé podložky.

Aké vyšetrenia môžu nasledovať

  • EKG, pri záchvatovej forme aj prenosný záznam EKG po 24 hodín alebo dlhšie;
  • echokardiografia, čiže ultrazvuk srdca;
  • RTG hrudníka;
  • krvné testy.

Prenosný záznam je užitočný najmä vtedy, keď ťažkosti prichádzajú a odchádzajú. Lekár tak môže zachytiť poruchu rytmu aj vtedy, keď ste práve bez ťažkostí. Vyšetrenia vám lekár vysvetlí, a ak niečomu nerozumiete, pýtajte sa.

Liečba

Liečbu určuje kardiológ. Podľa NHS a NHS inform zahŕňa viacero možností a ich výber závisí od typu fibrilácie, príznakov, príčiny, veku a celkového zdravia.

Možnosť Čo robí
Lieky na kontrolu frekvencie a rytmu srdca Spomalia tep alebo pomáhajú udržať pravidelný rytmus
Lieky na zníženie rizika zrazenín a mozgovej príhody Zdroje ich nazývajú aj lieky na riedenie krvi, krv však v skutočnosti nerieďujú, predlžujú čas, za ktorý sa tvorí zrazenina
Ablácia Zničenie malej časti srdca teplom, chladom alebo elektrickými impulzmi
Elektrická kardioverzia Obnovenie rytmu elektrickým výbojom
Kardiostimulátor alebo implantovaný defibrilátor Prístroj, ktorý pomáha udržať rytmus

Liečba nie je jednorazová vec. Pri pravidelných kontrolách lekár overuje, či sú príznaky pod kontrolou. Ak sa vám zdá, že niečo nesedí, ozvite sa skôr, než príde plánovaná kontrola. Spolupráca s kardiológom je dlhodobá a mnoho ľudí s fibriláciou predsiení žije normálne.

Liečba príčiny

Ak je fibrilácia dôsledkom inej choroby, napríklad nadmernej činnosti štítnej žľazy, liečba príčiny môže príznaky zlepšiť. Preto lekár hľadá aj príčiny a nelieči iba samotný rytmus.

Lieky nikdy nevysádzať sami

Lieky na riedenie krvi slúžia na zníženie rizika zrazenín a mozgovej príhody. Ak si myslíte, že liek nevyhovuje, alebo sa objavilo krvácanie, nevysadzujte ho sami a ihneď sa poraďte s lekárom.

Život s fibriláciou predsiení

Po diagnóze sa konajú pravidelné kontroly, na ktorých lekár overuje, či sú príznaky pod kontrolou. Okrem liečby môžete sami ovplyvniť viacero vecí. NHS odporúča tieto návyky.

  • vyhýbať sa spúšťačom, ako sú kofeín, štipľavé jedlá, stres, dehydratácia a nedostatok spánku;
  • udržiavať zdravú hmotnosť a jesť vyvážene;
  • pravidelne sa hýbať, aspoň 150 minút strednej záťaže týždenne;
  • nefajčiť a nepiť priveľa alkoholu;
  • necvičiť príliš ani príliš intenzívne, pretože to môže fibriláciu vyvolať.

Praktické odporúčanie: začnite jednou zmenou, ktorú vydržíte. Niekomu pomôže obmedziť kofeín, inému pravidelná prechádzka po večeri, ďalšiemu prestať fajčiť. Malé zmeny, ktoré vydržia, majú väčší význam než veľký plán, ktorý sa po týždni opustí. Viac o pohybe nájdete v článku ako si udržať kondíciu.

Strava a soľ

Ak máte vysoký tlak, platí bežná rada nejesť priveľa soli, ako na to popisuje článok ako znížiť príjem soli. Pri srdcovom zlyhaní sa o množstve soli a tekutín poraďte s kardiológom.

Modelová situácia

Ján má 66 rokov a pri bežnej prehliadke mu lekár zistí nepravidelný pulz. Ján nič necítil. Po EKG a vyšetrení u kardiológa mu diagnostikujú fibriláciu predsiení. Lekár posúdi riziko mozgovej príhody a odporučí liečbu a vysvetlí, že sa treba vyhýbať prehnanému pitiu alkoholu. Ján si zapíše termíny kontrol a naučí sa rozpoznať príznaky mozgovej príhody. Ján žije ďalej, teraz už s pravidelnými kontrolami.

Ako sa pripraviť na návštevu kardiológa

  1. Zapíšte si, kedy sa ťažkosti objavili, ako dlho trvali a čo ste práve robili.
  2. Spíšte všetky lieky, ktoré užívate, aj tie bez receptu.
  3. Zistite, či sa v rodine vyskytli srdcové choroby alebo mozgová príhoda.
  4. Pripravte si otázky, napríklad aký typ fibrilácie máte, ako sa vám posudzuje riziko mozgovej príhody a ako často budú kontroly.
  5. Vezmite so sebou blízkeho človeka, ktorý si pomôže zapamätať pokyny.

Čo môžu urobiť blízki

Rodina a priatelia môžu pomôcť viac, než si myslia. Stačí poznať príznaky mozgovej príhody a vedieť, že pri nich je potrebné volať 155 alebo 112 bez váhania. Pomôžu aj tým, že vás podporia v zmene návykov, pripomenú kontroly a nebudú bagatelizovať ťažkosti. Ak sa u blízkeho človeka objaví omdletie alebo náhla slabosť, nenechávajte ho samého a nesadajte s ním sami do auta, zavolajte záchranku.

Kedy k lekárovi

K lekárovi (nie neodkladne)

  • myslíte si, že máte príznaky fibrilácie predsiení;
  • búšenie srdca pretrváva alebo sa zhoršuje;
  • máte diagnostikovanú fibriláciu a liečba nezaberá.

Volajte 155 alebo 112

Volajte, ak máte práve rýchly alebo nepravidelný tep a k tomu bolesť na hrudi, dýchavičnosť, potenie, nevoľnosť či vracanie, omdletie, závrat alebo pád, silnú bolesť hlavy, slabosť či znecitlivenie jednej strany tváre alebo tela, rozmazané videnie alebo stratu zraku, zmätenosť alebo problémy s rečou. Môže ísť o mozgovú príhodu alebo infarkt. Do nemocnice nechoďte sami autom, požiadajte o odvoz alebo zavolajte záchranku. Pri bolesti na hrudi pozrite aj prvú pomoc pri infarkte a bolesť na hrudi.

Časté otázky

Je fibrilácia predsiení život ohrozujúca?

Sama osebe zvyčajne nie a mnoho ľudí žije normálne. Riziko spočíva najmä v krvných zrazeninách, ktoré môžu viesť k mozgovej príhode, preto je liečba a sledovanie dôležité.

Dá sa mať fibriláciu predsiení bez príznakov?

Áno. Niekedy sa zistí pri rutinnej kontrole alebo pri vyšetrení z iného dôvodu a mnoho ľudí o nepravidelnom tepe nevie.

Čo robí lekár pri podozrení?

Opýta sa na príznaky, skontroluje pulz a pošle vás ku kardiológovi. Základom je EKG, môže pridať ultrazvuk srdca, RTG hrudníka a krvné testy.

Čo sú lieky na riedenie krvi?

Sú to lieky na zníženie rizika zrazenín a mozgovej príhody. Zdroje poznamenávajú, že krv v skutočnosti nerieďujú, len predlžujú čas, za ktorý sa tvorí zrazenina.

Môže sa fibrilácia predsiení vyliečiť?

Liečba pomáha kontrolovať príznaky a znižovať riziko. Ak je fibrilácia dôsledkom inej choroby, liečba príčiny môže príznaky zlepšiť. Konkrétny prístup určí kardiológ.

Môžem sa hýbať?

Áno, pravidelný pohyb odporúča aj NHS, aspoň 150 minút strednej záťaže týždenne. Nemá byť však príliš intenzívny, pretože príliš namáhavé cvičenie môže fibriláciu vyvolať. Zmeny dohodnite s lekárom.

Ovplyvňuje fibrilácia meranie tlaku?

Podľa NICE nemusia pri nepravidelnom pulze automatické prístroje na meranie tlaku merať presne. Výsledky domáceho merania preto berte s rezervou a povedzte to lekárovi.

Kedy volať 155 alebo 112?

Ak máte rýchly alebo nepravidelný tep a k tomu bolesť na hrudi, dýchavičnosť, omdletie, slabosť jednej strany tela, problémy s rečou, rozmazané videnie alebo zmätenosť.

Zdroje

Ďalšie návody nájdete v prehľade Srdce, cievy a cukrovka a v rubrike Zdravie.