Panický atak, odborne záchvat paniky, je náhla vlna intenzívneho strachu, pri ktorej sa môže rozbúchať srdce, zrýchliť dych a objaviť pocit, že sa niečo deje s telom alebo s hlavou. Záchvat je veľmi nepríjemný, no podľa odborných zdrojov nie je nebezpečný a neublíži telu. Počas záchvatu pomáha zostať na mieste, pomaly dýchať a pripomenúť si, že záchvat prejde. V článku nájdete príznaky, postup krok za krokom, situácie, pri ktorých treba volať 155, a informácie o panickej poruche a liečbe.
Text je určený ľuďom, ktorí záchvat paniky zažili alebo sa ho obávajú, aj ich blízkym. Článok nenahrádza vyšetrenie ani odbornú pomoc lekára alebo psychológa.
Čo je panický atak
Britská zdravotná služba NHS opisuje panickú poruchu ako úzkostnú poruchu s opakovanými náhlymi záchvatmi paniky alebo strachu, často bez zjavnej príčiny. Panika je najsilnejšia forma úzkosti. Človek, ktorý záchvat zažil, sa môže začať báť ďalšieho záchvatu a vyhýbať sa miestam alebo situáciám, v ktorých sa mu stal. Vzniká tak cyklus „strachu zo strachu“, ktorý ťažkosti udržiava.
Jeden záchvat ešte nie je porucha
Ojedinelý záchvat paniky nie je duševná porucha a sám osebe neznamená, že sa budú opakovať. O panickej poruche hovoríme až pri opakovaných nečakaných záchvatoch, o ktorých ďalej píšeme v samostatnej časti. Ak ste záchvat zažili po prvý raz, nechajte sa vyšetriť lekárom, aby vylúčil iné príčiny.
Príznaky záchvatu paniky
Záchvat sa prejavuje najmä na tele. NHS uvádza búšenie srdca, pocit na odpadnutie, potenie, nevoľnosť, bolesť na hrudi, dýchavičnosť, chvenie, návaly tepla alebo zimnicu, pocit dusenia, závraty, mravčenie či necitlivosť, sucho v ústach, pocit hrôzy a strach zo smrti, ale aj pocit odpojenia od tela. Škótska zdravotná služba dopĺňa hučanie v ušiach a dezorientáciu.
Nie každý záchvat obsahuje všetky príznaky a u každého človeka sa prejavuje trochu inak. Tabuľka ukazuje, ako sa záchvat môže cítiť v rôznych oblastiach a čo môžete urobiť hneď.
| Oblasť | Ako sa záchvat môže prejaviť | Čo urobiť hneď |
|---|---|---|
| Srdce a hrudník | búšenie srdca, bolesť na hrudi, pocit dusenia | zostať na mieste, pomaly dýchať, pri podozrení na srdce volať 155 |
| Dych | dýchavičnosť, rýchly dych | pomalé dýchanie, obdĺžnikové dýchanie |
| Hlava a zmysly | závraty, hučanie v ušiach, dezorientácia | kontrolované dýchanie, zamerať pozornosť na okolie |
| Končatiny a koža | chvenie, mravčenie, potenie, zimnica, návaly tepla | pripomenúť si, že záchvat prejde |
| Prežívanie | pocit hrôzy, strach zo smrti, odpojenie od tela | upokojujúce vety, pomenovanie vecí okolo seba |
Čo robiť počas záchvatu krok za krokom
Postup vychádza z odporúčaní britskej NHS a škótskej zdravotnej služby. Ide o jednoduché kroky, ktoré sa dajú použiť kdekoľvek, aj v obchode, v práci alebo v dopravnom prostriedku, ak sa dá zostať na mieste.
- Zostaňte, kde ste, ak je to možné. Nemusíte nikam utekať, záchvat prejde aj na mieste, kde sa začal.
- Pomaly a zhlboka dýchajte. Sústreďte sa na každý nádych a výdych.
- Pripomeňte si, že záchvat prejde. Môžete si to povedať aj nahlas: „Záchvat je hrozný, ale nič zlé mi nespôsobí.“
- Zamerajte pozornosť na okolie. Počúvajte hudbu, spočítajte všetky červené predmety, vnímajte, čo vidíte, počujete a cítite.
- Sústreďte sa na pokojné predstavy. Predstavte si miesto, kde sa cítite dobre.
- Pamätajte, že to nie je život ohrozujúce. Neublíži vám to.
- Ak sa dá, ostaňte v situácii. Zistíte, že netreba utekať, a to je pre ďalšie záchvaty dôležité.
Dýchanie počas záchvatu
Pri závratoch pomáha kontrolované dýchanie: nádych nosom 3 sekundy, zadržať 3 sekundy, výdych ústami 3 sekundy, zadržať 3 sekundy a opakovať niekoľko minút. Pri pocite paniky a dýchavičnosti slúži obdĺžnikové dýchanie, pri ktorom očami obchádzate obdĺžnik, napríklad dvere alebo obraz: pozdĺž dlhej strany vydychujete, pozdĺž krátkej sa nadychujete. Obe techniky si treba nacvičiť v pokoji, podrobne sú v článku o dychových cvičeniach.
Uzemnenie 5-4-3-2-1
Ak vás myšlienky unášajú, pomenujte 5 vecí, ktoré vidíte, 4, ktorých sa dotýkate, 3, ktoré počujete, 2, ktoré cítite čuchom, a 1, ktorú cítite chuťou. Cvičenie vás vráti do prítomnej chvíle a zaberie myseľ.
Ako dlho záchvat trvá a či je nebezpečný
Britská NHS uvádza, že väčšina záchvatov trvá 5 až 20 minút a niektoré až hodinu, iné zdroje udávajú mierne odlišné rozpätie. Väčšina záchvatov teda trvá niekoľko minút, zvyčajne 5 až 20, výnimočne dlhšie. Počas záchvatu sa čas môže zdať veľmi dlhý, ale vlna strachu zvyčajne sama ustúpi. Záchvaty sú desivé, ale nie sú nebezpečné a nespôsobia telesnú ujmu.
Tento údaj vám môže pomôcť počas záchvatu: povedzte si, že o niekoľko minút to bude lepšie. Nejde o dôvod záchvat podceniť, skôr o pomôcku, ako ho prečkať. Ak ide o prvý záchvat alebo vás niečo znepokojuje, nechajte sa vyšetriť.
Po záchvate
Keď vlna strachu opadne, telo je často unavené a myseľ rozrušená. Sadnite si, napite sa vody a dovoľte si chvíľu pokoja. Nerobte si výčitky, že ste „zlyhali“, a nesnažte sa hneď vrátiť do tempa, ktoré ste mali predtým. Ak je to možné, povedzte o záchvate niekomu blízkemu. Ak ste boli v situácii, z ktorej by sa vám chcelo utiecť, vráťte sa k nej v nasledujúcich dňoch po malých krokoch, aby sa strach nezakotvil.
Kedy volať 155 alebo 112
Mnohé príznaky záchvatu paniky môžu mať aj iné príčiny, napríklad srdcové. Preto sa pri prvých ťažkostiach vždy nechajte vyšetriť lekárom. Bolesť na hrudi, pri ktorej máte podozrenie na srdcový problém, nikdy nepovažujte automaticky za úzkosť. V takej situácii volajte záchrannú zdravotnú službu na čísle 155 alebo európske číslo tiesňového volania 112.
- bolesť na hrudi, pri ktorej si nie ste istí, že ide o paniku,
- pocit, že nedokážete udržať v bezpečí seba alebo niekoho iného,
- samovražedné myšlienky, pri ktorých sa obávate, že si ublížite,
- človek sa vážne zranil.
Psychická kríza je rovnako vážna ako telesná a nikoho tým nezdržujete. Za volant si v takom stave nesadajte, nechajte sa odviezť alebo zavolajte záchranku.
Panická porucha
Podľa britskej NHS a amerického národného inštitútu duševného zdravia možno panickú poruchu diagnostikovať pri opakovaných nečakaných záchvatoch a aspoň 1 mesiaci obáv z ďalších záchvatov alebo zmeny správania. Zvyčajne začína v neskorej adolescencii alebo v mladej dospelosti a častejšia je u žien. Diagnózu určuje lekár, nie samotný človek ani internetový test.
Čo sa stane bez liečby
NHS uvádza, že bez liečby môže hroziť agorafóbia, teda strach z miest, odkiaľ by sa človek ťažko dostal preč, ale aj iné fóbie či problém s alkoholom alebo drogami. Dôležité je preto neobviňovať sa a vyhľadať pomoc včas. Viac o súvisiacich úzkostných ťažkostiach nájdete v článku o príznakoch a príčinách úzkosti.
Čo si zapísať pre lekára
Pred návštevou lekára si môžete viesť jednoduchý záznam o každom záchvate: kde ste boli, čo sa dialo tesne predtým, aké príznaky ste cítili, ako dlho to približne trvalo a čo vám pomohlo. Záznam ukáže, či sa záchvaty viažu na konkrétne situácie, a pomôže lekárovi vylúčiť iné príčiny. Zapíšte si aj to, či ste pred záchvatom pili kávu alebo alkohol, a či ste spali menej než zvyčajne.
Ako predchádzať ďalším záchvatom
NHS odporúča na prevenciu ďalších záchvatov svojpomocnú knihu založenú na kognitívno-behaviorálnej terapii, jogu a pilates, dychové cvičenia a pravidelný pohyb. Naopak, odporúča vyhnúť sa sladkému, kofeínu, alkoholu a fajčeniu. Ak sa záchvaty opakujú, nespoliehajte sa len na svojpomoc a navštívte lekára.
Začať môžete aj jednoduchými krokmi, o ktorých píšeme v článkoch o joge pre začiatočníkov, pilates pre začiatočníkov a kofeíne a spánku. Ďalšie návyky nájdete v článku o psychohygiene.
| Čo pomáha | Čo nepomáha |
|---|---|
| zostať na mieste a dýchať pomaly | utekať z miesta zo strachu pred záchvatom |
| postupne sa vracať do situácií, ktorým sa vyhýbate | vyhýbať sa všetkým situáciám, kde sa záchvat stal |
| pravidelný pohyb, joga, pilates | spoliehať sa len na svojpomoc, keď sa záchvaty opakujú |
| dychové cvičenia nacvičené v pokoji | sladké, kofeín, alkohol a fajčenie |
| rozhovor s lekárom a psychoterapia | obviňovať sa za záchvaty |
Liečba panickej poruchy
Pri panickej poruche sa podľa NHS používa psychoterapia a lieky na predpis. Psychoterapia je najmä kognitívno-behaviorálna, spolu s expozíciou: človek sa pod vedením odborníka postupne učí zvládať situácie, ktorých sa bojí. Lieky predpisuje lekár. Antidepresíva pri panickej poruche podľa britskej NHS zvyčajne začínajú účinkovať po 2 až 4 týždňoch a plný účinok môžu dosiahnuť až do 8 týždňov; konkrétny priebeh vám vysvetlí lekár. O užívaní a o prípadnom vysadení lieku vždy rozhoduje lekár.
S kým začať
Začnite u všeobecného lekára. Ten vylúči iné príčiny ťažkostí, napríklad srdcové, a odporučí ďalší postup. Slovenský systém umožňuje obrátiť sa priamo na psychiatra aj na klinického psychológa, odporúčanie všeobecného lekára sa v týchto odboroch nevyžaduje. Podrobnosti nájdete v článku psychológ alebo psychiater. Pri pretrvávajúcich ťažkostiach vyhľadajte všeobecného lekára, psychiatra alebo klinického psychológa.
Ak žijete s niekým, kto záchvaty zažíva, môžete mu pomôcť pokojným hlasom a jednoduchou vetou, napríklad: „Som tu, dýchajme spolu, záchvat prejde.“ Nezľahčujte jeho strach a nenaliehajte, aby sa „vzchopil“. Pomôže, keď s ním počítate nádychy alebo spolu pomenúvate veci v okolí.
Modelové situácie
Prvá situácia: Zuzana stojí v rade v obchode, zrazu sa jej rozbúši srdce, začne sa potiť a má pocit, že sa udusí. Zostane na mieste, položí ruky na vozík a začne pomaly dýchať. Spočíta červené veci na regáloch a opakuje si, že záchvat prejde. Po niekoľkých minútach sa jej uľaví a nákup dokončí.
Druhá situácia: Martin zažil záchvat v električke a odvtedy ňou nejazdí. Vyhýba sa čoraz väčšiemu okruhu miest. Odborné zdroje vysvetľujú, že práve vyhýbanie udržuje strach. Martin sa dohodne s lekárom a v rámci terapie sa k jazde električkou vracia po malých krokoch, najprv na jednu zastávku.
Tretia situácia: Ivana má v noci záchvat spojený s bolesťou na hrudi. Nie je si istá, či ide o paniku alebo o srdce, a preto volá 155. Postupuje správne: pri podozrení na srdcový problém sa nemá riskovať. Podrobnosti o prvej pomoci pri náhlych stavoch nájdete v rubrike Prvá pomoc.
Kde hľadať pomoc
Pri bezprostrednom ohrození života volajte 155 alebo 112. Číslo 112 je európske číslo tiesňového volania, bezplatne dostupné v celej Európskej únii. Pri opakovaných záchvatoch je namieste návšteva lekára, pri akútnej psychickej kríze si môžete zavolať aj na krízovú linku.
- Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566. Bezplatná, anonymná, nonstop, 24 hodín denne. Poradenstvo poskytujú vyškolení odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie a sociálnej práce, ktorí vás vypočujú bez odsudzovania. Funguje aj e-mailová poradňa s odpoveďou do 48 hodín. Prevádzkuje ju Liga za duševné zdravie SR.
- IPčko, krízová linka pomoci: 0800 500 333. Anonymne, bezplatne, nonstop, 24 hodín denne, 7 dní v týždni, pomáhajú psychológovia a psychologičky. Funguje aj chat na webe ipcko.sk a e-mailová poradňa poradna@ipcko.sk. Telefonátov je veľa, ak sa nedovoláte, skúste to znova alebo zavolajte na Nezábudku.
- Linka detskej istoty: 116 111 pre deti a mladých, nonstop a bezplatne. Môžu volať aj dospelí v záujme detí.
Ak sa záchvaty spájajú s dlhodobým napätím, pozrite si aj článok o tom, ako zvládať stres.
Časté otázky
Ako dlho trvá záchvat paniky?
Väčšina záchvatov trvá niekoľko minút, zvyčajne 5 až 20, výnimočne dlhšie; britská NHS uvádza, že niektoré trvajú až hodinu. Počas záchvatu pomáha pripomenúť si, že prejde.
Je záchvat paniky nebezpečný?
Záchvat je veľmi nepríjemný, ale nie je život ohrozujúci a nespôsobí telesnú ujmu. Bolesť na hrudi pri podozrení na srdcový problém však vždy rieši záchranná služba na čísle 155 alebo 112.
Čo robiť pri záchvate paniky?
Zostaňte na mieste, ak sa dá, dýchajte pomaly a zhlboka, pripomeňte si, že záchvat prejde, a zamerajte pozornosť na okolie. Pomáha aj uzemnenie 5-4-3-2-1.
Je jeden záchvat paniky už panická porucha?
Nie. Panickú poruchu možno diagnostikovať pri opakovaných nečakaných záchvatoch a aspoň 1 mesiaci obáv z ďalších záchvatov alebo zmeny správania. Určuje ju lekár.
Ako sa lieči panická porucha?
Používa sa psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna, a lieky na predpis, ktoré určuje lekár. Na prevenciu ďalších záchvatov britská NHS odporúča aj pravidelný pohyb a dychové cvičenia.
Môže záchvat paniky pripomínať problémy so srdcom?
Áno, mnohé príznaky, napríklad búšenie srdca alebo bolesť na hrudi, môžu mať aj iné príčiny. Pri prvých ťažkostiach sa preto nechajte vyšetriť a pri podozrení na srdcový problém volajte 155 alebo 112.
Pomáha vyhýbať sa miestam, kde sa záchvat stal?
Nie, vyhýbanie vytvára cyklus strachu zo strachu. Odborné zdroje radia zostať v situácii, ak sa dá, a postupne sa k situáciám vracať, najlepšie s pomocou odborníka.
Zdroje
- NHS: panická porucha, príznaky, svojpomoc a liečba.
- Škótska zdravotná služba: ako zvládnuť paniku a úzkosť, praktické kroky počas záchvatu.
- Linka dôvery Nezábudka, bezplatná nonstop linka 0800 800 566.
Ďalšie návody nájdete v prehľade Duševné zdravie a v rubrike Zdravie.
