Rakovina hrubého čreva sa v počiatkoch často neprejavuje vôbec alebo len mierne, a preto sa vyšetrujú aj ľudia bez ťažkostí. Slovenský skríning je určený osobám vo veku 50 až 75 rokov s bežným rizikom. Pri krvi v stolici, dlhodobej zmene vyprázdňovania alebo nechcenom chudnutí nečakajte na pozvánku zo skríningu a choďte k lekárovi. Tento článok vysvetľuje príznaky, rizikové faktory, možnosti prevencie a slovenský skríning krok za krokom, a to podľa britskej zdravotnej služby NHS, Svetovej zdravotníckej organizácie a Národného onkologického inštitútu.
Text je určený ľuďom, ktorých zaujíma prevencia, aj tým, ktorí práve dostali pozvánku na test alebo si všimli niečo nezvyčajné na stolici. Nenahrádza vyšetrenie u lekára.
Čo je rakovina hrubého čreva
Rakovina hrubého čreva, odborne kolorektálny karcinóm, postihuje hrubé črevo a konečník. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) možno rakovine hrubého čreva predchádzať zdravým životným štýlom a včasným záchytom. Britská NHS dodáva, že sa jej nedá predísť vždy a že včasný záchyt môže liečbu uľahčiť.
Prečo je skorý záchyt dôležitý
WHO uvádza, že skoré štádiá často nemajú žiadne alebo len mierne príznaky. Podobne to formuluje slovenská zdravotná poisťovňa vo svojej informácii o prevencii: skoré štádiá bývajú obvykle bezpríznakové. Preto sa vyšetruje aj človek, ktorý sa cíti úplne zdravý. Práve to je zmyslom skríningu.
Čo nie je rakovina
Väčšina nepríjemností v oblasti čriev rakovinou nie je. Zápcha, hnačka, nadúvanie či hemoroidy sú veľmi časté a majú iné príčiny. Britská NHS to zdôrazňuje: mnohé príznaky sú bežné a ich prítomnosť neznamená rakovinu, no je dôležité dať sa vyšetriť. Základné informácie o bežných ťažkostiach nájdete napríklad v článkoch Zápcha a Hemoroidy.
Príznaky, ktoré netreba ignorovať
Britská NHS uvádza viacero príznakov. Netýkajú sa len stolice, ale aj celkového stavu. Žiadny z nich nie je dôkaz, no každý je dôvodom porozprávať sa o ňom s lekárom.
- zmena stolice, napríklad riedšia stolica, hnačka alebo zápcha, ktorá nie je pre vás obvyklá,
- potreba chodiť na stolicu častejšie alebo menej často než zvyčajne,
- krv v stolici, ktorá môže byť červená alebo čierna, a krvácanie z konečníka,
- častý pocit nutkania na stolicu aj po vyprázdnení,
- bolesť brucha,
- hrča v bruchu,
- nadúvanie,
- chudnutie bez snahy,
- veľká únava alebo dýchavičnosť, ktoré môžu byť znakom chudokrvnosti.
WHO k nim pridáva zúženú stolicu, kŕče a nadúvanie brucha, ktoré neustupujú, a pretrvávajúcu únavu. Pri dlhodobom krvácaní sa podľa WHO môže vyvinúť chudokrvnosť z nedostatku železa.
Ako rozlíšiť bežnú ťažkosť od varovného signálu
Modelová situácia: Peter, 56-ročný, mal vždy pravidelnú stolicu. Posledné týždne ho trápi striedanie riedkej stolice a zápchy, pocit, že sa nevyprázdnil, a občas krv na papieri. Nepovažuje to za nič vážne, lebo to pripisuje hemoroidom. Správne urobí, ak sa objedná k lekárovi. Nedá sa totiž rozlíšiť sebadiagnózou, čo za zmenou stojí.
NHS inform odporúča neodkladne vyhľadať lekára pri zmene vyprázdňovania trvajúcej viac ako 6 týždňov, najmä po 50. roku života, a pri nevysvetliteľnom chudnutí, hrči v bruchu alebo konečníku a krvácaní z konečníka. Nehanbite sa: lekár alebo sestra o týchto príznakoch hovoria bežne.
Rizikové faktory
Choroba má viacero príčin a nie vždy sa dá povedať, prečo vznikla. Britská NHS uvádza rizikové faktory, ktoré šancu zvyšujú. Niektoré môžete ovplyvniť, iné nie.
| Rizikový faktor | Dá sa ovplyvniť? | Poznámka |
|---|---|---|
| Vek nad 50 rokov | Nie | Štátny skríning začína od 50 rokov |
| Rakovina hrubého čreva u blízkeho príbuzného | Nie | Povedzte to lekárovi |
| Polypy v čreve | Nie | Lekár ich môže odstrániť pri kolonoskopii |
| Zápalové ochorenie čreva | Nie | Napríklad Crohnova choroba, ulcerózna kolitída |
| Dedičné syndrómy | Nie | Napríklad Lynchov syndróm alebo familiárna adenomatózna polypóza |
| Fajčenie | Áno | Prestať sa oplatí |
| Nadváha | Áno | Pohyb a strava |
Čo dodáva WHO
Svetová zdravotnícka organizácia pridáva stravu bohatú na spracované a červené mäso a chudobnú na ovocie a zeleninu, nedostatok pohybu, tabak, alkohol, rodinnú anamnézu, predchádzajúce polypy a vek nad 50 rokov. Vidíte, že zoznamy sa prekrývajú. Dôležité je, že rizikový faktor nie je diagnóza: človek s viacerými môže zostať zdravý a človek bez nich môže ochorieť.
Ak máte blízkeho príbuzného s rakovinou hrubého čreva, polypy alebo zápalové ochorenie čreva, povedzte to lekárovi. Ako často sa vyšetrovať, rozhodne lekár, nie internet.
Ako znížiť riziko
Podľa britskej NHS sa riziku nedá predísť vždy, ale dá sa ho znížiť. WHO tvrdí, že rakovinu hrubého čreva možno predchádzať zdravým životným štýlom a včasným záchytom. Prvých šesť bodov nasledujúceho zoznamu zhŕňa odporúčania NHS, posledné dva sú praktický doplnok.
- Jedzte aspoň 5 porcií ovocia a zeleniny denne. Tipy nájdete v článku Ovocie a zelenina.
- Pravidelne sa hýbte. Začiatočníkom pomôže beh a cvičenie doma.
- Pri nadváhe postupne schudnite, bez nárazových diét.
- Ak fajčíte, prestaňte.
- Obmedzte alkohol.
- Jedzte menej červeného a spracovaného mäsa.
- Sledujte stolicu a nebagatelizujte zmeny.
- Pozvánku zo skríningu neodkladajte.
Nemusíte meniť všetko naraz. Vyberte si jeden bod, ktorý vám pripadá najreálnejší, napríklad prechádzku po večeri alebo ovocie k raňajkám, a držte sa ho dlhodobo. Až potom pridajte ďalší. Malé zmeny, ktoré vydržia, majú väčšiu cenu než prísny plán, ktorý rýchlo skončí.
Vláknina a strava
Vyvážená strava patrí k odporúčaniam NHS. Vláknina sa nachádza len v potravinách rastlinného pôvodu, napríklad v celozrnných výrobkoch, zelenine a strukovinách. Prehľad zásad nájdete v článku o zdravom stravovaní.
Skríning na Slovensku krok za krokom
Skríning je vyšetrenie ľudí, ktorí nemajú žiadne ťažkosti. Podľa Národného onkologického inštitútu (NOI) je určený osobám vo veku 50 až 75 rokov s bežným rizikom. Cieľom je zachytiť ochorenie, kým nespôsobuje príznaky, alebo odhaliť zmeny, ktoré by sa na rakovinu mohli vyvinúť. WHO dodáva, že pravidelný organizovaný skríning je najúčinnejší spôsob včasného záchytu aj prevencie.
Dve cesty skríningom
NOI uvádza dve možnosti. Prvou je test na skryté (okultné) krvácanie v stolici u všeobecného lekára raz za 2 roky. Ak je výsledok pozitívny, nasleduje skríningová kolonoskopia. Druhou je primárna skríningová kolonoskopia, bez predchádzajúceho testu stolice, u bežnej populácie po 50. roku života raz za 10 rokov.
Ako sa k nemu dostanete
- Pri preventívnej prehliadke sa opýtajte všeobecného lekára na test na skryté krvácanie v stolici.
- Ak ste dostali pozvánku od zdravotnej poisťovne, preštudujte si návod a test urobte.
- Vzorku odovzdajte všeobecnému lekárovi, ktorý ju vyhodnotí.
- Pri pozitívnom výsledku prijmite lekárovo odporúčanie na kolonoskopiu.
- Pri negatívnom výsledku vyšetrenie zopakujte podľa odporúčania lekára.
NOI uvádza, že skríning prebieha jednak u ľudí, ktorí pravidelne chodia na preventívne prehliadky, jednak u populácie pozývanej zdravotnými poisťovňami. Jedna zo zdravotných poisťovní uvádza, že posiela pozvánku spolu s testom poistencom, ktorí test alebo kolonoskopiu dlhší čas neabsolvovali. Presné pravidlá pozývania sa môžu meniť, preto sa informujte u všeobecného lekára alebo vo svojej poisťovni.
Test na skryté krvácanie v stolici
V odborných materiáloch sa označuje skratkou TOKS. Je to jednoduchý test, ktorý hľadá krv, ktorú voľným okom nevidno. Podľa slovenskej poisťovne trvá pár minút a urobí sa v súkromí domova.
Ako test vyzerá
Požiadate všeobecného lekára o test a ten vám ho s poučením poskytne bezplatne. Malú vzorku stolice odoberiete priloženou tyčinkou do špeciálnej nádobky. Nádobku odnesiete všeobecnému lekárovi, ktorý podľa informácie poisťovne oznámi výsledok okamžite. Ak sa potvrdí krv v stolici, lekár vás pošle na ďalšie odborné vyšetrenie.
Čo znamená pozitívny výsledok
Pozitívny test nie je diagnóza rakoviny. Krv v stolici môže mať viacero príčin a to, či ide o niečo vážne, určí až ďalšie vyšetrenie. Lekár však odporučí kolonoskopiu čo najskôr. Pozitívny výsledok je signál pre lekára, nie verdikt.
| Situácia | Čo urobiť |
|---|---|
| Máte 50 až 75 rokov a nemáte príznaky | Opýtajte sa lekára na test alebo kolonoskopiu v skríningu |
| Dostali ste pozvánku od poisťovne s testom | Test urobte doma a odneste ho všeobecnému lekárovi |
| Test je pozitívny | Prijmite odporúčanie na kolonoskopiu, nie je to diagnóza |
| Máte príznaky (krv, zmena stolice, chudnutie) | Nečakajte na skríning, choďte k lekárovi |
Kolonoskopia
Kolonoskopia je hlavné vyšetrenie hrubého čreva. Slovenská poisťovňa ju opisuje ako tenkú ohybnú hadičku so svetlom, pomocou ktorej lekár vyšetrí sliznicu a stenu čreva. Podľa nej môže lekár počas vyšetrenia odstrániť polyp alebo odobrať vzorku tkaniva. Britská NHS dodáva, že vyšetrenie môže byť nepríjemné, ale nemá bolieť, a ponúka sa sedácia.
Prečo sa jej ľudia boja
Strach z vyšetrenia je pochopiteľný. Ak sa bojíte, povedzte to ošetrujúcemu lekárovi a opýtajte sa, ako sa na vyšetrenie pripraviť. Prípravu a ďalšie podrobnosti vám vysvetlí pracovisko, ktoré vyšetrenie robí, a nie je dobré ich hľadať na internete.
Ako lekár postupuje pri podozrení
Podľa britskej NHS sa lekár pýta na príznaky, zdravie a rodinnú anamnézu, môže vyšetriť brucho a konečník prstom v rukavici a požiadať o vzorku stolice alebo krvný test. Hlavným vyšetrením je potom kolonoskopia. Ak sa pri nej odoberie vzorka tkaniva, ďalší postup závisí od jej výsledku.
Ak sa ochorenie potvrdí
Po potvrdení môžu nasledovať ďalšie vyšetrenia, napríklad CT, magnetická rezonancia, PET, krvné alebo genetické testy. Podľa WHO závisí liečba od štádia a zahŕňa operáciu, ožarovanie, chemoterapiu, cielenú liečbu a imunoterapiu. O konkrétnom postupe rozhoduje ošetrujúci lekár.
Vek 40 až 49 a zdravotná poisťovňa
Štátny skríning sa podľa NOI týka veku 50 až 75 rokov a zákonný nárok na vyšetrenie platí od 50 rokov. Niektoré zdravotné poisťovne však ponúkajú test na skryté krvácanie aj mladším poistencom, od 40 rokov, ako benefit. Nejde o štátny skríning, ale o ponuku poisťovne a každá má vlastné podmienky.
Ako sa informovať
- Opýtajte sa všeobecného lekára, či je test v danom veku možný.
- Pozrite si stránku svojej zdravotnej poisťovne alebo zavolajte na jej linku.
- Pýtajte sa na podmienky: či je potrebný výmenný lístok, ako často a kde.
- Pri príznakoch nečakajte na benefit, choďte k lekárovi.
Pozor na jednu vec. Podmienky úhrady a pozývania sa môžu meniť, preto ich neberte ako záväzné. Európska komisia podľa NOI odporúča pri skríningu namiesto súčasného testu kvantitatívne imunochemické testovanie stolice u ľudí od 50 do 75 rokov. Ide o odporúčanie, nie o potvrdenú zmenu postupu na Slovensku, a preto sa pýtajte lekára, aký test dostanete.
Kedy k lekárovi
Pri príznakoch rakoviny hrubého čreva čakať na skríning nemá zmysel. WHO odporúča, aby sa ten, kto má podozrenie, hneď obrátil na lekára.
K lekárovi
- Akýkoľvek príznak z vyššie uvedeného zoznamu, aj mierny.
- Zmena stolice alebo častosti vyprázdňovania, ktorá nie je pre vás obvyklá.
- Veľká únava alebo dýchavičnosť, ktoré môžu byť znakom chudokrvnosti.
Neodkladne k lekárovi
- Stolica je čierna alebo tmavočervená.
- Krvavá hnačka.
- Podľa NHS inform: zmena vyprázdňovania trvajúca viac ako 6 týždňov, najmä po 50. roku života, nevysvetliteľné chudnutie, hrča v bruchu alebo konečníku a krvácanie z konečníka.
Volajte 155 alebo 112
- Krvácanie z konečníka neprestáva.
- Je veľa krvi alebo vidno veľké krvné zrazeniny v stolici.
Ak potrebujete záchranku, nejdite do nemocnice sami autom. Požiadajte niekoho o odvoz alebo zavolajte 155 či 112 a vezmite si lieky, ktoré užívate. Širší prehľad príznakov a toho, kedy sa treba obrátiť na lekára, nájdete v rozcestníku Tráviace problémy.
Časté otázky
Mám zápchu. Je to rakovina?
Zápcha je veľmi častá a zvyčajne má iné príčiny. Britská NHS však radí ísť k lekárovi pri zmene stolice, ktorá nie je pre vás obvyklá, a podľa NHS inform patrí k neodkladnému vyšetreniu zmena vyprázdňovania trvajúca viac ako 6 týždňov. Postupy pri bežnej zápche nájdete v článku o zápche.
Od kedy sa chodí na skríning?
Podľa NOI je štátny skríning určený osobám vo veku 50 až 75 rokov s bežným rizikom. Od 40 rokov ponúkajú test niektoré zdravotné poisťovne ako benefit podľa vlastných podmienok.
Ako často sa test robí?
Podľa NOI sa test na skryté krvácanie v stolici robí raz za 2 roky. Skríningová kolonoskopia sa robí raz za 10 rokov. Konkrétny postup vám určí lekár.
Čo ak mi vyjde test pozitívny?
Pozitívny výsledok nie je diagnóza rakoviny. Je to signál, že treba ďalšie vyšetrenie, a lekár zvyčajne odporučí kolonoskopiu čo najskôr.
Bolí kolonoskopia?
Podľa britskej NHS môže byť nepríjemná, ale nemá bolieť. Ponúka sa sedácia. Obavy si povedzte lekárovi vopred.
Môžem rakovine hrubého čreva predísť?
Nie vždy, no riziko sa dá znížiť. NHS odporúča aspoň 5 porcií ovocia a zeleniny denne, pohyb, zdravú hmotnosť, nefajčiť, menej alkoholu a menej červeného a spracovaného mäsa.
Je krv v stolici vždy znakom rakoviny?
Nie, môže súvisieť napríklad s hemoroidmi. Aj tak je krv v stolici dôvod ísť k lekárovi, lebo príčinu nemožno určiť bez vyšetrenia. Čierna alebo tmavočervená stolica vyžaduje neodkladné vyšetrenie.
Mám čakať na pozvánku, ak mám príznaky?
Nie. Skríning je určený ľuďom bez ťažkostí. Pri príznakoch, ako je krv v stolici, zmena vyprázdňovania alebo chudnutie, choďte hneď k lekárovi.
Zdroje
- NHS: rakovina hrubého čreva, príznaky, zoznam príznakov a kedy kontaktovať lekára.
- WHO: kolorektálny karcinóm, rizikové faktory, prevencia a skríning.
- NOI: Čo je nové v onkologických skríningoch na Slovensku, postup skríningu rakoviny hrubého čreva.
Ďalšie návody nájdete v prehľade Tráviace problémy a v rubrike Zdravie.
