Psychická odolnosť neznamená, že človeka nič nerozhodí, ale že sa po ťažkej situácii vie postupne postaviť na nohy. Odolnosť nie je vrodená vlastnosť, ktorú buď máte, alebo nie, a podľa britských zdrojov sa v živote mení a dá sa rozvíjať. Psychickú odolnosť budujú malé každodenné návyky, kvalitné vzťahy a ochota prijať pomoc, nie tvrdosť voči sebe. V tomto článku nájdete vysvetlenie, čo odolnosť je, ako ju podporiť návykmi a vzťahmi, ako zvládať neúspech a ako si ju trénovať cvičeniami krok za krokom.
Text je určený každému, kto sa chce lepšie pripraviť na záťaž aj tým, ktorí práve prechádzajú náročným obdobím. Nenahrádza pomoc lekára alebo psychológa, ak ťažkosti pretrvávajú.
Čo je psychická odolnosť
Britský zdroj pre mladých ľudí opisuje odolnosť ako schopnosť prekonávať nepriazeň, zotaviť sa z výziev alebo prosperovať napriek neúspechom. Budovanie odolnosti môže chrániť duševné zdravie a jej úroveň sa v živote mení. Dôležité je, že ide o niečo, čo sa dá rozvíjať. Nie je to talent ani charakterová vlastnosť, ktorú majú iba niektorí.
Svetová zdravotnícka organizácia definuje duševné zdravie ako stav duševnej pohody, ktorý ľuďom umožňuje zvládať životný stres, uplatniť svoje schopnosti, dobre sa učiť a pracovať a prispievať komunite. Odolnosť je teda súčasťou duševného zdravia. Nejde v nej o to, aby sme sa nikdy nepotkli, ale o to, ako sa znova postavíme.
Odolnosť nie je tvrdosť
Častý omyl je, že odolný človek nepotrebuje pomoc, nikdy neplače a všetko zvláda sám. Zdroje hovoria opak. Britský zdroj uvádza, že prijímať podporu od iných je dôležité. Pre odolnosť je teda kľúčové vedieť si pomoc vypýtať. Ak ste v minulosti mali pocit, že musíte „zaťať zuby“, nie ste v tom sami, ale nie je to jediná cesta.
Čo odolnosť chráni a podporuje
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že väčšina ľudí je odolná, ale tí, ktorí sú vystavení nepriaznivým okolnostiam, majú vyššie riziko duševných porúch. Odolnosť teda nie je len vnútorná vlastnosť. Závisí aj od podmienok, v ktorých človek žije. Medzi ochranné faktory WHO zaraďuje sociálne a emočné zručnosti, pozitívne sociálne vzťahy, kvalitné vzdelanie, dôstojnú prácu, bezpečné okolie a silné komunitné väzby.
| Oblasť | Čo ju tvorí | Malý krok na dnes |
|---|---|---|
| Základné potreby | Bývanie, peniaze, zeleň, pohyb, strava, bezpečie, spánok | Pravidelné jedlo, rovnaký čas spánku, krátka prechádzka |
| Spolupatričnosť | Pocit, že niekam patrím a niekomu na mne záleží | Ozvať sa priateľovi alebo susedovi |
| Učenie sa | Nové zručnosti, zvedavosť, riešenie problémov | Naučiť sa maličkosť, ktorá vás baví |
| Zvládacie stratégie | Riešenie problémov, pozitívny pohľad, humor, upokojenie sa, koníčky | Zaradiť do dňa jednu upokojujúcu činnosť |
| Poznanie seba a nádej | Vedieť, čo potrebujem, a veriť, že sa veci môžu zlepšiť | Zapísať si tri veci, ktoré sa dnes podarili |
Tabuľka vychádza z rámca, ktorý pre mladých ľudí opisuje detská psychiatrická služba jednej britskej nemocnice; mnohé body sa dajú použiť aj v dospelosti. Rovnaký zdroj pripomína, že budovanie odolnosti si vyžaduje cvik a záväzok a nestane sa zo dňa na deň.
Návyky, ktoré budujú odolnosť
Odolnosť sa neskladá z jedného veľkého rozhodnutia, ale z drobností, ktoré sa opakujú. Britské zdravotné odporúčania a americký národný inštitút duševného zdravia opisujú viaceré, ktoré môžete zaviesť postupne. Nemusíte ich robiť všetky naraz, začnite jedným.
Pohyb a spánok
Pravidelná denná aktivita vrátane chôdze môže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie znížiť stres. Americký inštitút uvádza, že stačí 30 minút chôdze denne a dá sa rozdeliť na kratšie úseky. Spánok berte ako prioritu a pred spaním obmedzte obrazovky. Nápady na pohyb nájdete v článku o cvičení doma a v prehľade Spánok.
Denný režim a vďačnosť
WHO uvádza, že pravidelné jedlá, čas s rodinou, pohyb, domáce práce a oddych pomáhajú cítiť väčšiu kontrolu. Britské odporúčania radia každý deň zapísať tri veci, ktoré sa podarili alebo za ktoré ste vďační. Je to jednoduché a trvá to pár minút. Viac návykov nájdete v článku o psychohygiene.
Priority a hranice
Americký inštitút radí stanoviť si priority a vedieť povedať „nie“. Britské odporúčania radia pracovať múdrejšie: najmenej dôležité úlohy nechať nakoniec a prijať, že na všetko nebude čas. Odolnosť neznamená, že zvládnete všetko, ale že si viete vybrať, čo je dôležité.
Vzťahy a podpora
Pozitívne vzťahy patria podľa Svetovej zdravotníckej organizácie k základným ochranným faktorom. Britské odporúčania hovoria, že dobrá sieť kolegov, priateľov a rodiny pomáha zvládať stres. Nejde o veľký počet kontaktov, ale o aspoň niekoľko ľudí, ktorým môžete povedať pravdu o tom, ako sa máte. Ak sa cítite sami, pozrite si článok o osamelosti.
Ako si podporu udržiavať
- Pravidelne píšte alebo volajte priateľom, nečakajte, kým budete v núdzi.
- Spoločné jedlo, krátka prechádzka alebo rozhovor bez mobilu posilňujú pocit spolupatričnosti.
- Vyhľadávajte ľudí, ktorí vás oceňujú, a menej času trávte s tými, čo vás zrážajú.
- Skúste pomôcť inému. Britské odporúčania uvádzajú, že pomáhanie iným a dobrovoľníctvo môže zvýšiť odolnosť.
Ako si podporu vypýtať
Pre mnohých je ťažké povedať „potrebujem pomoc“. Skúste to konkrétne: „Mohol by si v stredu popoludní hodinu postrážiť deti?“ alebo „Potrebujem sa s niekým porozprávať, máš dnes večer čas?“ Konkrétna žiadosť sa prijíma ľahšie než všeobecné „Je mi ťažko.“ Ak je ťažkostí viac, môže pomôcť odborník, o ktorom sa dočítate v článku Psychológ alebo psychiater.
Ako zvládať neúspech
Neúspech je pre odolnosť skúškou. Britské odporúčania radia nezameriavať sa na to, čo sa nedá zmeniť, a sústrediť sa na to, čo ovplyvniť možno. Veľkú úlohu rozdeliť na menšie časti a oceniť sa za dokončenie každej z nich. Pri nízkom sebavedomí pomáha byť k sebe láskavý a opýtať sa sám seba: „Čo by som povedal priateľovi v rovnakej situácii?“ Viac v článku Ako zvýšiť sebavedomie.
Postup po neúspechu
- Dajte si čas. Nemusíte hneď fungovať. Povedzte si, čo cítite: sklamanie, hnev, hanbu.
- Oddeľte fakty od hodnotenia seba. „Projekt nevyšiel“ nie je to isté ako „som zlyhanie“.
- Opýtajte sa, čo sa dá zmeniť. Napíšte si jednu vec, ktorú ovplyvníte, a jednu, ktorú prijmete.
- Zvoľte malý ďalší krok. Nie plán na rok, ale úlohu na dnes.
- Povedzte o tom niekomu. Rozhovor často uľaví viac, než čakáte.
- Zapíšte si, čo ste sa naučili. Nie je to utešovanie, ale zhodnotenie.
Materiál britskej zdravotnej služby z obdobia pandémie opisuje ako užitočné „aktívne zvládanie“ a „prijatie“. Pri neistote podľa neho pomáha denný režim, všímavosť a súcit so sebou, teda nesúdiť sa za stres. Je to doplnok k vyššie uvedeným radám, nie ich náhrada.
Čo odolnosti škodí
Nielen návyky, ktoré budujú, ale aj tie, ktoré odolnosť oslabujú, stoja za pozornosť. Ten istý materiál uvádza ako neužitočné vyhýbanie sa problému a nadmerné pitie. Britské zdravotné odporúčania pripomínajú, že alkohol, cigarety, hazard ani drogy nie sú dobrý spôsob, ako uľaviť od stresu. Dočasne uľavia, ale problémy nevyriešia a vytvoria nové.
| Čo odolnosť oslabuje | Prečo | Čo namiesto toho |
|---|---|---|
| Vyhýbanie sa problému | Krátkodobo uľaví, dlhodobo posilňuje obavy | Rozdeliť problém na menšie časti a riešiť po jednom |
| Alkohol, cigarety, iné látky na uvoľnenie | Dočasná úľava, nové ťažkosti | Pohyb, rozhovor, upokojujúce cvičenie |
| Izolácia | Zhoršuje pocit osamelosti a pochybnosti | Pravidelný kontakt aspoň s niekým blízkym |
| Prísna sebakritika | Prehlbuje stres a hanbu | Láskavý vnútorný dialóg, súcit so sebou |
| Nepretržité sledovanie správ | Môže zvyšovať stres | Obmedziť sledovanie, ak vás stresuje |
Svetová zdravotnícka organizácia radí obmedziť sledovanie správ, ak zvyšuje stres. Ak vám pomáha, vyhraďte si na správy počas dňa konkrétny čas a potom ich vypnite.
Cvičenia krok za krokom
Odolnosť si môžete trénovať. Nižšie sú tri krátke cvičenia, ktoré vychádzajú z odporúčaní uvedených zdrojov. Vyberte si jedno a skúste ho týždeň.
Cvičenie 1: Tri dobré veci
Každý večer si zapíšte tri veci, ktoré sa vám podarili alebo za ktoré ste vďační. Môžu byť úplne bežné, napríklad dobrá káva s kolegyňou, dokončená úloha alebo pekné počasie. Britské odporúčania ho uvádzajú ako jednoduchý návyk. Po týždni si zápisky prečítajte a všimnite si, čo sa opakuje.
Cvičenie 2: Čo viem ovplyvniť
Rozdeľte papier na dva stĺpce. Do ľavého napíšte, čo vás práve trápi a nemôžete to zmeniť. Do pravého, čo môžete ovplyvniť, aj keď len trochu. Z pravého stĺpca vyberte jednu vec a naplánujte prvý krok. Britské odporúčania radia prijať, čo sa zmeniť nedá, a sústrediť sa na to, čo ovplyvniť možno.
Cvičenie 3: Dychová pauza
Keď cítite napätie, posaďte sa, uvoľnite plecia a nádych pokojne veďte cez nos do brucha, výdych cez ústa. Podľa britských odporúčaní pomôže počítať pri nádychu aj výdychu od 1 do 5 a opakovať aspoň 5 minút, najväčší úžitok prináša pravidelné cvičenie. Podrobnejšie postupy opisuje článok o dychových cvičeniach. Ak pri cvičení pociťujete nepohodlie alebo bolesť, prestaňte, a po ňom nevstávajte prudko.
Odolnosť u rôznych ľudí
Odolnosť nevyzerá u každého rovnako. Záleží na veku, na živote, na tom, čo človek prežil. Preto dáva zmysel prispôsobiť návyky vlastnej situácii.
Študenti a mladí
Pre mladých ľudí je dôležité poznať vlastné potreby, mať pocit spolupatričnosti a učiť sa zvládacie stratégie: riešenie problémov, humor, koníčky. Pomáha aj pohyb, spánok a stravovanie. Mladí, ktorí potrebujú s niekým hovoriť, môžu zavolať na bezplatnú a nonstop Linku detskej istoty 116 111. Dospelí môžu volať v ich záujme.
Ľudia v práci
V práci odolnosť chráni dobrá sieť kolegov, jasná rola a rozumné tempo. Ak pociťujete, že vás práca vyčerpáva, pozrite si článok o syndróme vyhorenia. Pomáha aj zdravá strava, ktorú opisuje prehľad Zdravé stravovanie.
Rodičia a opatrovatelia
Kto sa stará o druhých, často zabúda na seba. Odolnosť v tejto situácii znamená vyhradiť si čas pre seba, napríklad pár večerov týždenne na odpočinok, spoločnosť alebo pohyb, ako radia britské odporúčania. Neznamená to sebectvo, ale prevenciu vyčerpania. Pozrite si aj text o neustálej únave.
Kontrolný zoznam odolnosti
Prejdite si zoznam a označte, čo už robíte. Nehodnoťte sa podľa počtu bodov. Zoznam nie je test, ale pripomienka, čo môžete posilniť.
- Spím v rovnaký čas a mám aspoň základný denný režim.
- Aspoň niekoľkokrát týždenne sa hýbem, napríklad chodím.
- Mám aspoň jedného človeka, ktorému môžem povedať, ako sa naozaj mám.
- Viem si povedať „nie“, keď mám plné ruky práce.
- Vyhradzujem si čas pre seba.
- Zapisujem si, čo sa mi podarilo.
- Neriešim stres alkoholom, cigaretami ani inými látkami.
- Keď je mi ťažko, hovorím o tom.
Ak ste väčšinu bodov nezaškrtli, nie je to zlyhanie. Vyberte jeden bod a skúste ho tento týždeň zmeniť. Zmena sa buduje po malých krokoch.
Kde hľadať pomoc
Aj odolný človek niekedy potrebuje pomoc a požiadať o ňu nie je zlyhanie. Ak vám je zle dlhšie než 2 týždne, nezvládate bežné úlohy alebo máte myšlienky na ukončenie života, vyhľadajte odborníka alebo zavolajte na linku. Pri bezprostrednom ohrození života treba volať 155 alebo 112.
- Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566. Nonstop (24 hodín denne), bezplatná a anonymná telefonická poradňa, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie SR, o. z. Poradenstvo poskytujú vyškolení odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie a sociálnej práce. Funguje aj e-mailová poradňa s odpoveďou najneskôr do 48 hodín.
- IPčko: 0800 500 333. Krízová linka pomoci, anonymne, bezplatne, nonstop 24 hodín denne, 7 dní v týždni, pomáhajú psychológovia a psychologičky. Funguje aj chat na ipcko.sk a e-mailová poradňa poradna@ipcko.sk. IPčko upozorňuje, že telefonátov je veľa, a ak sa nedovoláte, skúste to znova.
- Linka detskej istoty: 116 111 pre deti a mladých, nonstop, bezplatne a anonymne. Volať môžu aj dospelí v záujme detí.
- 155 alebo 112. 155 je linka tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, 112 európske číslo tiesňového volania. Volajte ich pri ohrození života alebo ak si nie ste istý, že dokážete udržať v bezpečí seba alebo niekoho iného.
Britské zdravotné odporúčania pripomínajú, že psychickú krízu treba brať rovnako vážne ako telesnú a že nikoho tým nezdržiavate. Ak potrebujete odborníka, na Slovensku nepotrebujete na vyšetrenie u psychiatra ani klinického psychológa odporúčanie od všeobecného lekára.
Časté otázky
Čo je psychická odolnosť?
Je to schopnosť prekonávať nepriazeň, zotaviť sa z výziev alebo prosperovať napriek neúspechom. Úroveň odolnosti sa v živote mení a dá sa rozvíjať.
Dá sa odolnosť naučiť?
Áno, britské zdroje uvádzajú, že sa dá rozvíjať. Vyžaduje si to cvik a záväzok a nestane sa zo dňa na deň. Pomáhajú malé návyky, vzťahy a ochota prijímať podporu.
Je odolný človek ten, ktorý nepotrebuje pomoc?
Nie. Prijímať podporu od iných je dôležitou súčasťou odolnosti. Požiadať o pomoc je znak zodpovednosti, nie slabosti.
Čo podporuje odolnosť?
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza ako ochranné faktory sociálne a emočné zručnosti, pozitívne vzťahy, kvalitné vzdelanie, dôstojnú prácu, bezpečné okolie a silné komunitné väzby. Pomáhajú aj základné potreby, ako spánok, strava a pohyb.
Ako začať, keď nemám energiu?
Začnite jedným malým návykom, napríklad zápisom troch dobrých vecí dňa alebo krátkou chôdzou. Netreba všetko naraz. Ak nemáte energiu dlhšie, môže ísť o dlhodobú únavu, stres alebo depresiu, vtedy sa poraďte s lekárom.
Ako zvládať stres, keď neviem, čo zmeniť?
Britské odporúčania radia nezameriavať sa na to, čo sa nedá zmeniť, a sústrediť sa na to, čo ovplyvniť možno. Rozdeľte úlohy na menšie časti, hovorte o pocitoch a pridajte pohyb.
Môže mi pomôcť dobrovoľníctvo?
Britské odporúčania uvádzajú, že pomáhanie iným a dobrovoľníctvo môže zvýšiť odolnosť. Pre začiatok stačí drobná láskavosť každý deň, napríklad poďakovať alebo naozaj počúvať.
Kedy odolnosť nestačí a treba pomoc?
Ak príznaky, ako trvalý smútok, strata záujmu, ťažkosti so spánkom alebo nezvládanie bežných úloh, trvajú 2 týždne a viac, vyhľadajte odborníka. Pri myšlienkach na ukončenie života volajte hneď na krízovú linku, pri bezprostrednom ohrození na 155 alebo 112.
Zdroje
- WHO: duševné zdravie, definícia a ochranné faktory.
- NHS: 10 tipov proti stresu, návyky, vzťahy a pomáhanie iným.
- Linka dôvery Nezábudka, bezplatná nonstop poradňa.
Ďalšie návody nájdete v prehľade Duševné zdravie a v rubrike Zdravie.
