Tri desivé nevyriešené záhady amerických univerzít

So štúdiom na vysokej škole si väčšina z nás nespája nebezpečenstva a možnosť smrti. Presne to ale čakalo na nasledujúce tri mladých ľudí, ktorých príbehy doteraz zostávajú neobjasnené.

Betsy Aardsma: univerzita Penn State

V roku 1969 na univerzite Penn State mladučká Betsy Aardsma, pochádzajúce z Michiganu, vykonávala výskum v knižnici na kampuse, keď ju medzi striedmo osvetlenými regálmi niekto bodol do chrbta loveckým nožom. Betsy spadla na podlahu i s knihami, načo útočník vytiahol nôž z jej chrbta a utiekol. Hoci na prípade vraždy pracovalo takmer štyridsať vyšetrovateľov, vyspovedali desiatky študentov a sledovali viac stôp, prípad nikdy nebol vyriešený.

Čo ho robí veľmi neobvyklým, je však najmä to, že v knižnici sa blízko Betsy v čase útoku nachádzalo ďalších deväť ľudí, a napriek tomu nikto z nich nič nevidel. Objavilo sa niekoľko podozrivých, ale vraha nenašli. Duch Betsy má podľa všetkého teraz v knižnici strašiť.

Arlis Perry: univerzita Stanford

Člen bezpečnostnej stráže objavil telo Arlis v októbri 1974. Devätnásťročná dievčina bola ženou študenta Stanforde a po hádke s manželom kvôli problémom s autom šla sama do kostola, aby sa pomodlila. Keď preskúmali jej telo, zistili, že ju niekto bodol zozadu do hlavy, znásilnil a zbil svietnikom.

Okolo vraždy sa šírili fámy, že ju vykonal satanistický kult. Sériový vrah David Berkowitz o vražde dokonca údajne mal vedieť. V roku 1979 poslal knihu právnym autoritám v Severnej Dakote (Arlisin domov) a do knihy napísal „Arlis Perry, lovené, prenasledovaná, zavraždená, sledovaná do Kalifornie, Stanfordskej univerzity.“ Hoci vyšetrovatelia na svietniku našli odtlačok dlane a okolo tela a na ňom sa nachádzali stopy DNA, vraha nikdy nevypátrala.

Paula Jean Welden: univerzita Bennington

V decembri roku 1946 osemnásťročná Paula Jean Welden práve dokončila svoju smenu v jedálni a rozhodla sa vyraziť na pešiu túru do hôr. Svoj plán oznámila svoje spolubývajúci a pýtala sa niekoľkých spolužiakov, či by chceli ísť s ňou. Nikto ale nemal záujem. Paula tak vyrazila na dlhú túru blízkosti hory Glastenbury úplne sama. Hoci ju pozdĺž túry zahliadlo niekoľko svedkov a jedného z nich sa dokonca pýtala, koľko jej do konca túry ešte zostáva, Paula zmizla bez stopy.

Potom, čo si jej spolužiaci všimli Pauliny neprítomnosti, ohlásili jej zmiznutie. Hoci po nej úrady pátrali, nikdy po nej nenašli ani stopu. Čo je ešte desivejšie, je skutočnosť, že medzi rokmi 1945 až 1950 ďalších päť ľudí záhadne zmizlo na rovnakej ceste. Teraz sa jej prezýva „Benningtonský trojuholník.“